Nepotrvá to dlho!
Stisla zuby, neprítomne hľadiac Bejmarovi do tváre. Len kvôli Taminaku bola ochotná ponúknuť Riboldovi sobáš. Nemohla
mu prezradiť úmysel Taminak anektovať, to by umelec na tróne nesúhlasil. Rada mudrcov poradila uvádzať záujem skoncovať
s nevraživosťou otcov. Mierumilovné ambície mali na kráľa zapôsobiť. A aj zapôsobili. Ibaže ani tie by nestačili, keby utelskému
panovníkovi neklopala na dvere tridsiatka, vek, ktorý sa pre neho stal hrozbou. Ak by sa totiž do tridsiatky neoženil a nesplodil
by potomka, následníka trónu, koruna mala podľa závetu jeho otca, uznávaného vládcu Utelu, prejsť na mladšieho syna.
Riboldov brat bol tyran a záletník. Mal sedem manželských a ktovie koľko nemanželských detí. Keby sa dostal k moci, vykra-
dol by štátnu pokladňu a, predovšetkým, začal by s ťažbou dreva v jeho milovaných lesoch! To nemohol milovník prírody
v žiadnom prípade dopustiť! Napokon, kam by sa podel?! Skončil by sa jeho pokojný, nezávislý život. Vôbec netúžil týmto sme-
rom uvažovať. Ponuka kráľovnej na sobáš mu prišla vhod.
„Stalo sa niečo?“ vyzvedal Bejmar z nižšieho stupienka, ktorý vyrovnával ich výškové rozdiely. „Alojz vyzeral akýsi nesvoj. Je
všetko v poriadku?“ pokračoval zvedavo.
Alojza prerazím! Nedokáže potláčať svoje pocity, hlupák. Zaihrali jej svaly na tvári, no ovládla sa.
„Všetci sme trošku nesvoji, lebo jeho výsosť ešte nedorazila. Pravdupovediac, aj mňa to trochu znepokojuje?“ klamala.
V skutočnosti jej bolo ukradnuté, čo je s Riboldom. Stála len o jeho podpis overený prísažníkmi na sobášnych listinách. S pod-
mienkou splodiť syna pre uznanie kráľovského nároku. Tá sa jej nepáčila. Lenže po Taminaku túžila tak veľmi, že bola ochotná
niečo obetovať, aby bohatú krajinu konečne zrovnala so zemou a uzurpovala si nárok na jej prírodné bohatstvá. Poddaných
nepotrebovala, mala dosť vlastných hladných krkov. Zaujímali ju mýta, poplatky, zisk. Preto sa zasľúbila.
Striaslo ju odporom. Roky sa vyhýbala záväzkom, odstránila právoplatných následníkov a iných záujemcov o jej trón a vyhlá-
sila sa za kráľovnú. Hrdo, slobodne, nezávisle. A teraz mala rodiť ako obyčajná pastierka, raz za rok?! Ktovie koľko detí porodí,
kým dá Riboldovi syna?
Lenže Taminak za drobné nepohodlie stojí, upokojovala sa, aby schladila svoju rozhorúčenú krv, ktorá jej sádzala červeň na
líca. To zvládnem. Možno podmienku časom z listiny dostanem. Alebo ma Rada vymenuje za kráľovnú aj bez syna. Za nejakých
dramatických okolností...
„Jeho výsosť, náš kráľ má síce trochu zvláštne zvyky, ale určite svoj sobáš nezmešká. Veľmi ho teší, že sa pričiní o ukončenie
nevraživosti medzi našimi krajinami. Chcel sa iba trochu poobzerať po území, ktorého kráľom sa čoskoro stane,“ úlisne vysvet-
ľoval šikovný mudrc. Dobre vedel, že jeho kráľ sa potuluje po lese a o politické akty nejaví záujem. Chcel mať pokoj. Ak mu so-
báš pokoj zaistí, dobre, splodí syna. Napokon kráľovná sa mu celkom pozdávala. Bola prekrásna na obraze, ktorý mu priniesli
jej poslovia. Ribold obrazy miloval.
Tomu sa hovorí umenie! Zachytiť okamih, kedy nebola sama sebou. Jedinú chvíľu, v ktorej sa dozvedela, že Taminaci uzatvá-
rajú širšie spojenectvá, mocnejú, zvyšujú poplatky za výkup soli. Na okamih bola zronená a bezbranná. Takú ju zachytil Gibetti-
no, nech mu je zem ľahká. Pravý umelec ovplyvnil osamelého pána Utelu, aby zvážil ponuku na nekrvavé spojenie starobylých
rodov.
On bude kráľom, ja kráľovnou. Keď splodíme syna, zbavím sa ho.
Toho sa neobávala, vysporiadala sa už s horšími prekážkami. Väčšie obavy v nej vzbudzovala utelská Rada mudrcov. Vládnu-
tie pod dozorom bolo pre ňu výzvou. Chystala sa na skutočný boj, až sa jej napätím triasli ruky. Tešila sa. Dopredu mala pre-
myslených pár zákerných intríg, podplácanie, vydieranie, v najhoršom prípade odstránenie. Načo by mi bola striga, keby som ju
nemala použiť?! Ústa sa jej roztiahli do nefalšovaného úsmevu, chytila mudrca pod pazuchu a odviedla ho do jedálne. Úplne
zabudla na to, že nie je upravená. Ctihodného Bejmara aj s jeho sprievodom potrebovala spracovať okamžite.
Mudrcov budem likvidovať jedného po druhom. Ale Taminak anektujem hneď po sobáši! Aj Ribold bude mať dojem, že je to
v poriadku, lebo ma taminacký ľud požiada o ochranu. Bude ju potrebovať, o to sa postarám. Rozosmiala sa tak nahlas, až sa
mudrc na chvíľu zastavil a nedôverčivo si ju premeral. Ona ho potiahla dverami dovnútra, voľnou rukou naznačila k miestam za
vrchstolom.
„Alojz!“ okríkla starého sluhu, ktorý sa od strachu prikrčil. „Môžeme začať!“ vyzvala ho, aby spustil slávnostné hodovanie.
Sluhovia roznášali vyberané pokrmy a nalievali víno . Alojz nikdy nedokázal uveriť, koľko tá malá žena vypije. Nedokázal tomu
uveriť, hoci to často vídal na vlastné oči. Vtedy sa najviac bál. Už vedel, že keď si vypije, bude ešte horšie.
Niekto si to odnesie.
On, našťastie, dávno nebol vo veku, ktorý ju zaujímal. Ibaže si tým nemohol byť istý, lebo rada pokúšala.
„Bejmar,“ žilky jej zaihrali túžbou, schmatla mudrca pod krkom, zadrapla sa do jeho košele ako divá mačka.
Mladý muž sa odtiahol od jej vínom páchnuceho dychu.
Takže toto bude dnešná obeť, pomyslel si Alojz spokojne. Radšej nech sa páni otravujú medzi sebou.
„Aký je ten tvoj Ribold chlap? Lebo ja som veľmi náročná žena,“ sťahovala radcu čoraz nižšie k svojmu šťavnatému hrudníku,
až sa nikam inam pozerať nemohol.
„So ženami nemá veľa skúseností,“ koktal jej do výstrihu, kým ho od neho neoslobodila. Potom mu zobrala tvár do dlaní
a zašepkala mu medzi pery.
„Tak to si musím užiť, kým je čas.“ Nato ho odsotila, skoro spadol zo stoličky. Alojz, stojaci neďaleko, radcu zachytil, aby sa
neprevrátil. Vždy sa snažil zabraňovať vyhroteniu situácie.
stránka 19