,,Môžeš mi, došľaka, povedať, ako si to predstavuješ?“ zrúkol muž vo veku tridsaťdva rokov. ,,Čo
ti vôbec napadlo ma o niečo tak hlúpe žiadať?! Vážne začínam pochybovať o tvojom zdravom
rozume.“
Jerguš očervenel ako rak a ledva sa ovládol. Mal sto chutí svojho brata udrieť, ale nakoniec si to
rozmyslel. Keď mu navrhol, aby sa na pár dní vydával za neho, ešte netušil, ako ho tým popudí.
Považoval to za celkom neškodný nápad, lenže nie každému sa pozdával. ,,Mohol by si sa upokojiť,
Sebastián? Robíš cirkus ako keby som ti prebral frajerku! A pritom som ťa len poprosil, či by si ma
nemohol na pár dní zastúpiť.“
Jeho brat na neho vrhol nevraživý pohľad. ,,Ty si sa vážne zbláznil, Jerguš. My dvaja sme rozdielne
osoby, chováme sa každý úplne inak a odlišujeme sa aj vo svojich zásadách. Mám pocit, že si sa
zabudol v nejakej para normálnej šou a mýliš si ju so skutočnosťou,“ krútil neveriaco hlavou.
Jerguš sa nedal len tak ľahko odbiť. Predtým, ako si s ním dohodol stretnutie si vytýčil cieľ a mienil
sa ho držať do konca. ,,Pozri sa na nás lepšie! Sme dvojčatá! Máme tie isté črty tváre, oči rovnakej farby
a takmer identickú postavu. Aj naši vlastní rodičia majú problém nás od seba rozoznať. Milica si
nevšimne žiadny rozdiel.“
Sebastián zlostne buchol päsťou do stola, až sa ozvala rana po celej miestnosti. ,,Neprinútiš ma k
tomu, Jerguš! Ja už na tie tvoje divné hry nemám náladu. Mal si sa stať hercom a nie burzovým
maklérom, ak ti chýba obecenstvo na javisku. Aj tak sa s tou ženskou nakoniec rozídeš, len čo ju
dostaneš do postele, tak na čo mrháš mojím časom? Ja už rovnakú chybu, ako pri Tereze neurobím!“
rozhorčene rozprával a nedal sa zastaviť. ,,Už zo mňa žiadneho pajáca nespravíš, Jerguš!“ zaburácal.
,,Varujem ťa! Ani sa o nič podobné nepokúšaj.“
,,Počkaj!“ skríkol jeho brat. ,,Vieš predsa, že som Terezu miloval! Moje city k nej boli vždy
úprimné!“
,,Ako si ju mohol milovať, keď si mi ju podhodil? Aj vtedy si ma nútil, aby som predstieral, že ja
som ty. Choval si sa k nej ako buran a ešte si sa nahneval, keď sa do mňa zaľúbila, lebo som k nej na
rozdiel od teba bol oveľa pozornejší! Od začiatku sme si padli do oka, preskočila medzi nami iskra, a
tak sa dalo čakať, že to spolu skúsime. A teraz si sa pre zmenu namotal na nejakú Danicu, ale ja toho
mám už plné zuby. Ak si ju chceš preklepnúť, tak to sprav bezo mňa, nebudem ti robiť sekundanta!“
,,Volá sa Milica,“ opravil ho podráždene.
Sebastián pohŕdavo mávol rukou. ,,Nech sa volá aj Afrodita! Je mi to úplne ukradnuté!“
Jeho brat hlesol. ,,Takže mi nepomôžeš?! Nezabúdaj, že mi to dlžíš za to, že si mi prebral Terezu!“
neváhal ho obviniť zo svojho zlyhania.
,,Ani mi to už nepripomínaj, Jerguš! Zachoval si sa k nej ako chrapúň, a preto ti dala kopačky. To
ty môžeš za to, že si o ňu prišiel, a ešte si zavinil, aby aj so mnou skoncovala. Nehnevaj sa, ale ja s tým
už nechcem mať nič spoločné.“
Jerguš začínal strácať trpezlivosť, pretože sa mu jeho plán sypal ako piesok z hradu. Snažil sa z
posledných síl zachytiť stebla trávy, ale nech robil čokoľvek, svojho brata nijako neobmäkčil. ,,Si
obyčajný zbabelec, Sebastián! To preto si žiadnu ženskú mimo postele nevieš udržať! Ak má ísť s tebou
do vzťahu, tak sa radšej rozhodne pre niekoho, kto vie čeliť problémom a neuteká pred nimi.“
6