VLASTNÁ TVORBA
Autor: Tomáš Beník
AKO SI DUCH-TEAM ZO STANICE BRATISLAVA -
VINOHRADY ZAOBSTARAL PSA
Konečne prestalo pršať. Nad májovou Bratislavou, bičovanou asi hodinu silným lejakom,
znenazdajky vyšiel Mesiac v celej svojej paráde. Bol spln. Pár psov z okrajových častí mesta oznámilo
tento fakt svojim zavytím. Všade však prevládal pokoj.
Pokoj doľahol aj na domy nad železničnou stanicou Bratislava – Vinohrady, spájajúcou Hlavnú
stanicu s celým Slovenskom a Maďarskom, Poľskom, Ukrajinou... Avšak ticho tohto stavu nevydržalo
večne. Na peróne č. 1 sa začalo čosi diať. Akási postava, ktorá sa tu z ničoho nič objavila, začala volať
tri mená stále dokola. Nebol to hlas volania, skôr hlas bežného rozhovoru. Bezdomovec, ktorý práve
na peróne č. 2 vyspával opicu, sa so šomraním zobudil na lavičke. Ale nevstal. Len sa tým smerom
letmo pozrel. Keď tak učinil, odrazu započul, ako akýsi muž v čiernom habite volal tri mená.
„Norbert, Laura, Lenka...“
Tak zneli tri mená, ktoré monotónnym hlasom neustále dokola vyslovoval. Ešte chvíľu to trvalo,
no napokon sa vedľa muža zjavili ďalšie tri postavy. Všetci mali rovnaké plášte s kapucňami. Ten, kto
ich zavolal, asi štyridsiatnik, mal zloženú kapucňu. Toho, ako neskôr bezdomovec tvrdil, poznal ako
Dušana - jeho krátkodobého parťáka. Ten najprv pôsobil ako vysoký manažér v jednej nadnárodnej
spoločnosti. Potom sa s ním manželka rozviedla, lebo nemal na nič, okrem práce, čas, začal piť, prišiel
o prácu, deti sa od neho odvrhli... Taká klasika, vďaka ktorej začal robiť krátkodobého parťáka už
spomínanému bezdomovcovi.
Tento nešťastník sa jedného dňa opäť opil. Mal v sebe až príliš veľké množstvo alkoholu. Keď sa
k tomu pridalo uvedomenie, ako sa ten jeho krásny život zo dňa na deň rozpadol a bol čoraz horší,
skočil na koľaje na začiatku perónu v momente, keď prichádzal rýchlik do Košíc. Hovorí sa, že vďaka
samovražde, ktorá je smrteľným hriechom, a množstvu prekliatí zo strany cestujúcich, keďže „jeden
smradľavý bezdomovec opäť zničil dopravu medzi Bratislavou a celým Slovenskom,“ musí tento
chudák teraz robiť ducha na stanici Bratislava - Vinohrady.
Ostatných členov toho DUCH - TEAMu, ako ich bezdomovec nazval, nepoznal. Počul však, že
v deň, keď vedúci skupiny zomrel pádom pod vlak, sa tento „team“ objavuje na jednom z perónov
železničnej stanice. Následne niekam vyrazia. Raz urobia dobrý skutok, raz zlý... Čoraz viac záhadných
úmrtí a iných nehôd sa pripisuje “teamu”. Či to má aj niečo spoločné s ich občasným rozrastaním,
nevie nikto. Vlastne nikto nevie nič, ale mnohé sa s nimi spája...
Ostatní členovia mali na sebe kapucne, ktoré nedali dole. Nedalo sa zistiť, kto je kto. Každopádne,
do teamu pribudla nová osoba. Sedela na vozíku. Bezdomovec sa na ňu znova zahľadel a zamyslel sa
natoľko, čo mu jeho alkoholom poškodený mozog dovolil. Vozík, Laura... Vtom mu to došlo. Veď to
je Laura! Ďalšia jeho parťáčka z ulice! Tiež bola úspešnou osobou do momentu, než ju zachytilo auto.
Potom skončila na vozíku a neskôr na ulici. Asi pred týždňom ju auto zrazilo znovu. Všetko
nasvedčovalo tomu, že sa autu vrhla do cesty naschvál. Tentoraz bola na mieste mŕtva. Takže tento
„team“ tvorili len ľudia, ktorí chceli predčasne ukončiť svoj zničený život? Prečo ich potom nie je viac?
Sú azda takéto „teamy” aj inde? Alebo ich majú tvoriť len bezdomovci...
16