že ani nie je súčasťou pevniny. Pri odlive je inak možné sa poprechádzať aj po suchej zemi, ale je
potrebné sledovať časy odlivov a prílivov a najlepšie je to so sprievodcom, aby ste niekde neuviazli.
Od hotela sme sa vybrali skrz pláne, kde sa cez deň pásli ovce. Po niekoľkých minútach sme prišli na
okraj, našli vhodné miesto a zapiknikovali sa. Pred nami bol len zráz, na ktorom sa črtala voda. Po pár
minútach, kedy úzky potôčik strácal na objeme, sme prišli k záveru, že sme to zase nestihli. Bol odliv.
Aj voda v diaľke bola čoraz ďalej.
A keďže tam fúkalo ako besné, opäť sme nahodili naše šatky na hlavu a ja dokonca aj kapucňu.
Nebola som síce sexi kosť, ale pri tom vetre som mohla na to kašľať. Táto časť Francúzska je známa
svojimi cidermi, takže aj deň predtým a aj tento, sme si pripíjali práve ním. Chutná mňamka. Doplnili
sme ho chuťovkami z podnikovej predajne. Presne... obžerstvo.
Po peknom a romantickom pikniku sme sa rozlúčili so Saint Michel a šli spať. Na druhý deň bol
čas zdvihnúť kotvy a presunúť sa ďalej.
areál Mémorial 39-45
zrúcanina kostola
Zdroj fotografií: archív autorky
23