Druhý deň – pondelok - sme vyrazili do mesta Saint Malo, prímorského mesta medzi Normandiou
a Bretónskom. Ešte pri odchode som si zobrala do ruky ruksak, na ktorom trónil veľký čierny pavúk.
Veľký, mal asi 4 cm. Hodila som ruksak na posteľ a povedala polovičke, nech ho dá preč. Áno,
zachovala som sa ako správna emancipovaná žena (tu si predstavte iróniu a smiech). Potom som
všetko trikrát kontrolovala a obaja sme dúfali, že nemal kamošov a rodinu. Prvou atrakciou v meste
bolo Grand Aquarium, kde sme dokonca započuli češtinu a cítili sme sa o niečo lepšie. Svietiace
organizmy, morény „zasadené“ v črepníkoch, žralok a dokonca ponorka, ktorá vás povozila v okruhu,
kde plávalo veľa rýb, stáli určite za to. Potom sme sa vybrali k centru pri pláži. A ja som prvýkrát stála
na pláži, prvýkrát videla more/oceán (budem v cestopise používať pojem oceán – aby sme si potom
rozumeli), bola vedľa skutočných jácht a vôbec bola na podobnom mieste. Poprechádzali sme sa po
pláži, prešli pozdĺž promenády (opevnenie mesta) až sme sa dostali k pamätníku Mémorial 39-45, ale
keďže sme sa necítili na hovorený výklad, tak sme si len prešli okolie pamiatky. Blízko pamätníka, pár
ulíc nižšie, je aj zrúcanina kostola. Cestou späť sme sa zastavili na jedlo – frajer mal slávky (ochutnala
som aj ja – tiež to bolo prvýkrát, čo som mala nejaké morské veci v ústach, nerátam krevety z jednej
svadby a bežné ryby, ktoré konzumujeme). Ja som si dala hovädzí burger (nemám ich často, ak teda
vôbec, takže tiež to bolo niečo iné než zvyčajne).
Mesto je obkolesené hradbami, v oceáne sú zas roztrúsené rôzne pevnosti. V rámci mesta nájdete
viacero múzeí, historické domy, veľa reštaurácií... je tam toho dosť a na viac dní. Ono je to všetko
krásne, ale ak nie ste doma v cudzej reči, tak to dosť vyčerpáva.
život v Grand Aquarium
pevnosť pri pobreží
opevnenie Saint Malo
Teraz bude časť pre dievčatá, hoci môže byť aj pre chlapcov, ale potom nevravte, že som vás
nevarovala. V to ráno mi prišli moje dni, takže sme boli na dovči opäť traja. Mohlo mi byť jasné, že po
opadnutí stresu zlietania a ubytovania to príde. Ale podstatná vec je, že som vôbec nevedela odhadnúť
svoj stav a tak som nutne potrebovala záchod, kde som nemilo zistila, že potrebujem oprať veci
a prezliecť sa. Našťastie som mala náhradné oblečenie tak hop-šup prezliecť sa a preprať veci
v umývadle. Potom som si sušila nohavice na lavičke. Ešte šťastie, že som nerozumela iným
rozhovorom. Ale podstatné je to, že v rámci promenády mesta, bolo dosť záchodov a miesta na takéto
akútne situácie. A ani sa na mňa nikto divne nepozeral, keď som žmolila v umývadle kus látky. Takže
vybavenosť dobrá a ženy sú kryté. Prípadne aj nečakané situácie s deťmi. Kto to nezažil, nepochopí,
aká to bola radosť, mať niečo takéto po ruke.
A opäť píšem pre všetkých. Po mestskom výlete sme sa vybrali späť k ubytovaniu. Zobrali sme
deku z izby a hor sa spraviť si piknik pri S. Michel - vychutnať si ho za prílivu, kedy vzbudzuje dojem,
22