C ESTOPIS
Autor: DNA
Ardevon - Quinéville – Paris (1. časť)
V tomto cestopise budeme ďaleko za našimi i susednými hranicami. V mojom prípade trochu
nezvyčajné. Ale poďme sa pozrieť na Francúzsko v našom podaní.
Cesta do Ardevonu
Do Francúzska sme leteli z bratislavského letiska. Pre mňa to bol prvý let a vlastne aj poriadna
prvá cesta mimo blízke hranice (predtým som bola len raz a to autobusom vo VB na návšteve u sestry).
Jasné, že som v deň odletu mala nervy. Leteli sme až po šiestej, čiže celý deň som sa dusila vo vlastnej
šťave. Ale keď sa na to pozrieme objektívne, mala som sa spoľahnúť na plechovú krabičku, ktorá ma
mala presunúť o niekoľko tisíc kilometrov ďalej. Nekonečné čakanie na odlet (oproti nasadnutiu do
vlaku či autobusu to nekonečné je), som konečne sedela na svojom mieste a zapínala si pás. Pri
rozbehu a vzlietnutí som mala zvláštne pocity, ale kto by nemal?! A jasné, že som hltala každé gesto
stewardov a letušiek. Veď keď si uvedomíte, že tie situácie sa fakt môžu stať, tak to nie je na smiech.
Medzičasom sa zem vzdialila a ja som sledovala všetko, čo sa dialo vonku. Bola som pri okne, takže
som mala skvelý výhľad. Ale vskutku ma rozosmiala tržnica v lietadle – občerstvenie, nápoje,
bižutéria, kupóny.
Po pristáti na letisku Paríž – Beauvais som si uvedomila, že už niet cesty späť a nasledujúce dni je
to len na mne a frajerovi. Ešte doma sme si rezervovali letenky, ubytovanie a aj zapožičanie auta. Tu
sme sa báli toho, ako bude prevzatie auta vyzerať v reáli. Našťastie sme to zvládli aj s tou našou
neaktívnou angličtinou. Mimochodom požičovňa je pár metrov od letiska, takže nie je problém
s presunom.
Po nafotení auta, ako dôkazu namiesto sľubov v prípade problémov, sme nasadli do auta a vyšli
v ústrety nového a trochu iného dobrodružstva.
Ešte v rámci mesta Beauvais sme si skočili nakúpiť večeru i raňajky. Trochu sme bol šokovaní
cenami a výberom, ale zvolili sme možnosti, ktoré sme zvládli. Ešte sme narýchlo hľadali, ako vlastne
fungujú diaľnice a poplatky, a potom sme vyrazili. Po ceste sme našťastie natrafili na pána MC, ktorý
nám inak robil spoločnosť celú dovolenku. Najedli sme sa niečoho známeho a keďže už bola tma, auto
sme odparkovali o pár metrov ďalej v rámci parkoviska a rozhodli sa odpočinúť si. Po niekoľkých
minútach to frajer vzdal a ja som tiež mala od spánku ďaleko. Tak sme sa rozhodli pokračovať po
ceste. Nočné cesty boli zväčša prázdne, takže sme nemali problémy so zápchami. Cesta sa po istom
čase stávala nekonečnou, ale predsa len, okolo štvrtej ráno sme dorazili do cieľa.
Ardevon
Zaparkovali sme na platenom záchytnom parkovisku pri Mont Saint Michel, pretože sme tam
aj tak plánovali ísť na dlhší výlet. Po zaparkovaní sme sa vybrali (áno, stále sú štyri hodiny v noci) na
prechádzku, aby sme si pozreli Saint Michel v noci. Všade tma, občas niekde svietili lampy, a ticho.
19