Po dlhom kráčaní sme konečne dorazili k mostu, ktorý mal viesť do cieľa. A tam v diaľke slabé svetlo,
čo malo signalizovať náš cieľa a ani ho poriadne vidieť nebolo. Ale čo sme čakali o takej hodine? Tak
sme sa vrátili späť k autu a uložili sa spať – tj. sklopili predné sedadlá a užívali si to „pohodlie“. Z nie
veľmi výdatného spánku ma zobudila nejaká ženská, ktorá si v aute púšťala hudbu na plné pecky.
Potom zas komár, ktorého pustil frajer dnu, keď otvoril okná. Potom som zas kontrolovala čas, aby
sme stihli omšu a v istom momente som zavelila, že sa vstáva a ide sa. Tak sme si na prázdnom
parkovisku umyli zuby, prezliekli sa a nachystali si veci na výlet. O pár metrov ďalej bola zastávka pre
kyvadlovú dopravu, ktorú sme absolvovali spolu s excitovanými fotografo-videochtivými ázijskými
turistami. Doteraz som nepochopila, načo si niekto natáča cestu autobusom...
Po vystúpení sme sa rýchlo hnali až na samotný vrchol ostrovčeka, kde sa mala konať omša. Keďže
sme raz odbočili do zlej uličky, na miesto vyzdvihnutia-stretnutia sme prišli neskoro. Našťastie tam
boli ďalší opozdilci, s ktorými som prehodila zopár slov a uistila sa, že ďalšia omša je o pol jedenástej.
Zatiaľ sme si vybrali miesto na raňajky. Na S. Michel žije veeeeľa čajok a dosť veľkých. Tie rádoby
psy, ktoré sa potulujú po nákupných centrách, by zdomestikovali za niekoľko sekúnd. A pozorné oko
mohlo vidieť aj malé čajočky, ktoré boli rozkošné. Po raňajkách sme sa vybrali na prehliadku ostrova,
pochodili uličky, pokochali sa výhľadom a zamierili na prehliadku kláštora, pretože sme mali ešte čas.
S anglickým audio sprievodcom sme si prechádzali jednotlivé časti. Ku koncu som už ani nevládala
počúvať, už sme to len prebehli. Prehliadku sme končili akurát vtedy, keď začínala omša. Opäť sme
sa vrátili ku vstupu, mníške povedali, že ideme na omšu, dostali nálepku, aby sme nemuseli platiť
vstupné a hor sa späť do kostolnej časti. Keďže kostol bol súčasťou prehliadky, bolo to otvorené
priestranstvo. V sprievodcovi však bolo upozornenie na prebiehajúce bohoslužby a zhovievavosť, ale
niektorí ľudia sú fakt nepoučiteľní a aj trochu arogantne sebeckí. Omša bola vo francúzštine, takže
som sledovala aspoň ten papier, ktorý som dostala do ruky, ale jazykovo sme si veľmi vyberať nemohli.
Frajer bol taký unavený, že sa oprel o stĺp a chvíľu vyzeral ako bezdomovec s ruksakom pri nohách.
Ale čo sa čudujeme po tom nočnom šoférovaní.
Ostrov spolu so zálivom aj kláštorom je súčasťou UNESCO od roku 1979. Kostol bol vybudovaný
v 11. storočí, ku ktorému sa postupe pridávali iné budovy. Po viacerých prestavbách si môžeme
vychutnať krásnu gotickú architektúru. Benediktínske opátstvo odolalo aj nájazdom počas storočnej
vojny, čím sa z neho stal národný symbol. Zaujímavou je aj pozlátená socha na vrchole kostolnej veže
- archanjel Michal, ktorá váži skoro pol tony a jej výška je cca 4 metre. Rozdiel prílivu a odlivu je aj 15
metrov. Kedysi sa muselo čakať nejaký ten čas na presun z ostrova na pevninu, teraz sme rozmaznaní
mostom, ktorý tieto dve miesta spája.
Saint Michel z diaľky, pri odlive
kláštorný komplex
20
most na pevninu