Ale prosím vás! Hovoriť o ,,pravej“ kráse je dnes totalitarizmus. Videli ste najnovšiu reklamu na
Coca Colu? To je krása! Príjemnosť, treba si užívať! Treba ochutnať čo najviac odtieňov atramentových
dúh! Váš talent má na dnešnom globálnom trhu menšiu cenu, než zrnko piesku pane! Veď kto už dnes
číta tú istú knihu viackrát? Kniha je dnes lacnou milenkou na jednu noc, z ktorej sála vôňa mŕtvej
prírody. A kto pri tom prosím vás premýšľa!
Možno práve to ho donútilo vystupovať tichu a pavúkom. On totiž chce byť všetkým, len nie
atramentovým prostitútom. Ale čo keď je svet zahalený päťdesiatimi odtieňmi Súmraku? Pavúky sú
vnímavejšie na krásu!
Uškŕňal sa. To je večná lož. Nikto slobodný netvorí z lásky. Všetci tvoriví tvorovia sú inkarnáciou
ničoty. Existencie, či už reálnych súcien alebo ich výtvorov im slúžia iba ako zrkadlá, v ktorých sa
snažia premaľovať svoju vlastnú prázdnotu. Koľko takýchto zrkadiel už spálil ohnivým zvukom slova
DELETE?!
Salute ó Zarathustra! Salute ó Zariel! Salute ó Lilith!
Výkrik jeho duše mal moc spáliť Trojicu, keď videl, ako sa pery Lilith spojili so Zarathustrovými v
centre extatického tanca satyrov a bakchantiek, ktorý dirigoval fantóm opery.
A potom ticho. Prach si ľahol naspäť k terajšiemu času.
Veru, nehrajte sa so zrkadlami vašej mysle. Veľmi ľahko sa stanú črepinami, ktoré budú máčať
svoje pery v krvi vášho ducha.
Huslista dohral. Chvíľu tam len tak sedel a ticho plakal. Ktorási temnoočka mi povedala, že ho
videla, ako po zhruba troch hodinách ťažko povzdychol, vstal, odhodil husle do prachu a vyšiel z ruín
divadla. V mysli mal vypálenú jedinú myšlienku:
,,Aeóny som hľadal vlastných. Keď som ich však našiel, každého z nich nenávidím.“
5