22
„ Rose, viem, čo si myslíš, ale...“ nedokončil, hľadal slová. „... ale teraz už nemáš na výber. Všetko som počul, a ja nechcem o teba prísť. Keď to neurobíš, bude ťa mučiť, dokonca ťa skutočne môže zabiť. On tú moc má. Nechcem ťa stratiť.“
Cítila som bolesť z jeho hlasu. Ja som si však nevedela predstaviť to, že by som Christiana nechala po tom všetkom, čo si kvôli mne prežil, trpieť v zatratení.
„ Dave ja...“ nevedela som zo seba dostať ani slovo. Do očí sa mi vtisli slzy a Davidovu tvár som už videla len rozmazane.
Cítila som neskutočnú ťažobu na srdci. Musela som sa nejako rozhodnúť. Veľa od toho záležalo. Ak sa rozhodnem zachrániť Christiana, sklamem Davida, a ak plán zlyhá, Thomas ma zničí( na čom až tak nezáležalo) a Dave si to odnesie úplne.
Ak sa rozhodnem Christiana usmrtiť, bude trpieť on, a ja budem cítiť vinu, a nikdy si to nebudem vedieť odpustiť. Obe rozhodnutia prinesú bolesť. Ale možno by som tým, že Christiana zachránim, niečo dokázala zmeniť. Možno to bola len naivná predstava a prianie, ale chcela som to aspoň skúsiť.
Bolo ťažké rozhodnúť sa, a bolo to veľmi bolestivé. Ale nevzdávam sa bez boja a nenechám to len tak. Po chvíli sústavného premýšľania som znovu začala vnímať svet vôkol seba a zazrela som
Davidove oči, ktoré sa leskli v rodiacom sa dni, no boli zároveň smutné a prosebné. „ Odpusť mi, Dave. Prosím ťa, odpusť mi. Nechcem, aby ste obaja trpeli. Lenže po tom, čo som
Christianovi spôsobila, mu to dlžím. A navyše... vieš čo teraz nastane po jeho smrti? Peklo, zatratenie!“ Dave len sklonil tvár. „ Myslel som... dúfal som, že sa rozhodneš inak.“ V tej chvíli som pri srdci cítila bodnutie. Jeho sklamanie a beznádej ma hlboko zasiahla, no nevedela som, čo si mám počať. „ Vieš, chápem ťa. Chápem, že ho chceš nechať žiť, dať mu šancu, no skôr či neskôr zomrie aj tak.
A ty budeš takisto trpieť.“ „ Možno máš pravdu ale...“ „ Radšej mlč, Rose,“ otočil sa k oknu. Chcela som mu povedať, že viem, že zomrie potom, ale aspoň by mal šancu neskončiť v pekle.
Ešte v ten deň som letela znovu do nemocnice. Bola som celkom zničená ranným rozhovorom medzi mnou a Catherine, no najmä medzi mnou a Davidom. Celý zvyšok dňa so mnou ani len neprehovoril. Sklamala som ho. Bál sa o mňa. Chápem to. Ale bolí ma to.
Keď som sa ocitla pri nemocnici, bolo mi jasné, že tentokrát na Christiana nechcem pozerať len cez mreže jeho okna. Počkala som si, kým išla dnu malá skupinka ľudí a cez dvere som sa prešmykla do nemocnice.
22