Abdon 9/2018 Abdon 9_2018 | Page 14

odtiaľ vyštvať! A tentoraz prešla na ťažšie zbrane. Zbesilo som medzitým pozeral okolo seba a hľadal ju. Všetko bolo márne. Vtom som si uvedomil, kde vlastne naozaj je. A presne v ten moment to prišlo. Priamo odspodu, rýchlosťou vystrelenej guľky vletela, tá suka, priamo do môjho zadku! Bol to ukrutný pocit. V zlomku sekundy som vyskočil zo záchodu s krikom postreleného človeka a nohami som dopadol až na prístupový chodník do kadibúdky. Polootvorené dvere som už nemusel viac otvárať. Vyrazil som ich akosi vlastným telom. Ešte šťastie, že boli poriadne urobené, takže ten náraz prežili a boli aj naďalej používateľné. Ocitol som sa odrazu na záhrade, s trenkami a šortkami „na pol žrde.“ A s knihou v ruke. Samozrejme, zavretou. Záložka zostala v kadibúdke vedľa toaletného papiera. Našťastie nespadla do útrob tohto domčeka prirodzenej telesnej úľavy. Rýchlo som sa teda stiahol naspäť do kadibúdky a využil služieb toaletného papiera. Pri tom krátkom pobyte vonku ma snáď nikto nevidel. A k tomu som bol krytý rôznymi vysokými úžitkovými rastlinami. Ihneď po použití „hajzláku“ som opustil tento priestor, a vrátil sa naspäť do „oázy mieru a pokoja.“ Snažil som sa zabudnúť, no nedalo sa. A určite sa už nebude dať. Nuž čo... A čo sa stalo s tou... No nebudem tu písať vulgarizmy... Ihneď po vletení do zadku opustila toto miesto a zmizla ktovie kam. Či zahynula tragickou neopísateľnou smrťou alebo nejakým zázrakom prežila a zmizla do exilu s doživotnými následkami na svojom zdraví, nevedno. Isté však je, že kadibúdka zostala aj napriek tomuto otrasnému incidentu aj naďalej mojím obľúbeným miestom na prirodzené potreby človeka. 12