odtiaľ vyštvať! A tentoraz prešla na ťažšie zbrane. Zbesilo som medzitým pozeral okolo seba a hľadal
ju. Všetko bolo márne. Vtom som si uvedomil, kde vlastne naozaj je. A presne v ten moment to prišlo.
Priamo odspodu, rýchlosťou vystrelenej guľky vletela, tá suka, priamo do môjho zadku! Bol to
ukrutný pocit. V zlomku sekundy som vyskočil zo záchodu s krikom postreleného človeka a nohami
som dopadol až na prístupový chodník do kadibúdky. Polootvorené dvere som už nemusel viac
otvárať. Vyrazil som ich akosi vlastným telom. Ešte šťastie, že boli poriadne urobené, takže ten náraz
prežili a boli aj naďalej používateľné. Ocitol som sa odrazu na záhrade, s trenkami a šortkami „na pol
žrde.“ A s knihou v ruke. Samozrejme, zavretou. Záložka zostala v kadibúdke vedľa toaletného
papiera. Našťastie nespadla do útrob tohto domčeka prirodzenej telesnej úľavy. Rýchlo som sa teda
stiahol naspäť do kadibúdky a využil služieb toaletného papiera. Pri tom krátkom pobyte vonku ma
snáď nikto nevidel. A k tomu som bol krytý rôznymi vysokými úžitkovými rastlinami. Ihneď po použití
„hajzláku“ som opustil tento priestor, a vrátil sa naspäť do „oázy mieru a pokoja.“ Snažil som sa
zabudnúť, no nedalo sa. A určite sa už nebude dať. Nuž čo...
A čo sa stalo s tou... No nebudem tu písať vulgarizmy... Ihneď po vletení do zadku opustila toto
miesto a zmizla ktovie kam. Či zahynula tragickou neopísateľnou smrťou alebo nejakým zázrakom
prežila a zmizla do exilu s doživotnými následkami na svojom zdraví, nevedno. Isté však je, že
kadibúdka zostala aj napriek tomuto otrasnému incidentu aj naďalej mojím obľúbeným miestom na
prirodzené potreby človeka.
12