,,Brat?!“ vyhŕkla dievčina bez uvažovania. Tvárila sa, ako keby ju niekto polial olejovými farbami.
Ani vo sne by jej nenapadlo, že ide o súrodencov. Jeho sestra mala exotické rysy s tmavšou pleťou a
čiernymi vlasmi, ktoré s jeho severským vzhľadom boli v ostrom kontraste. Nechápavo pozerala z
jedného na druhého, a stále tomu nemohla uveriť.
Regína si jej zmätený pohľad všimla a štuchla lakťom do chlapca vedľa seba. ,,S Vratkom máme
výborný súrodenecký vzťah, takže sa na prvý pohľad môže zdať, že sme pár,“ zachichotala sa. ,,Ale
možno je to aj dobre, aspoň nás nikto neobťažuje. A z toho, aká si zaskočená, to vyzerá tak, že ti
napadlo presne to isté.“
,,Asi áno,“ pripustila nedobrovoľne. ,,Akurát sa vôbec nepodobáte.“
,,Svätá pravda. Môj brat sa podal na našu mamu, a ja sa podobám na nášho otca. Je to tak, však?“
pozrela na brata, ktorý nič nehovoril.
,,Hej,“ vyšlo nakoniec z neho po nekonečných sekundách.
Jeho sestra sa zamračila, no potom sa široko usmiala. ,,Nič si z toho nerob, Gréta. On sa takto
zvykne chovať v prítomnosti pekného dievčaťa. A zrejme sa pred tebou hanbí.“
,,Tak to vôbec nie je, Regi,“ osočil sa Vratko na sestru. ,,Prestaň dotierať a rob radšej niečo
užitočné. Čítaj si tú svoju Emu.“
Šibla po ňom pohľadom. ,,Evu!“ opravila brata ho nevrlo. ,,Aspoň sa ti konečne rozviazal jazyk.“
Gréta s rozpakmi sledovala ich slovnú potýčku a rozhodla sa, že sa do toho miešať nebude. Bolo
to iba medzi nimi dvoma, a ona im určite nechcela robiť sudcu.
,,Navyše, veľmi dobre vieš, že sa mi páčia staršie dievčatá,“ odsekol chlapec. ,,A táto tu vyzerá na
štrnásť rokov. Hádam si nemyslíš, že ma zaujímajú deti?“
,,Mám devätnásť ... rokov,“ zahabkala a stratila istotu v hlase.
,,Nevyzeráš,“ bezočivo sa pozrel na jej plochú hruď. Bolo zrejmé, že to, čo videl, ho nijako
nepresvedčilo o jej slovách.
,,Vratko!“ napomenula ho sestra. ,,Nebuď nezdvorilý.“ Ospravedlňujúco sa pozrela na dievča.
,,Nehnevaj sa na neho. Už dlho nemal vzťah. On sa jednoducho k ženám nevie chovať.“
Gréta sa slabo usmiala a zložila si ruky do klina. ,,Nič sa nedeje. Vyzerám oveľa mladšie na svoj
vek. Asi to bude tou genetikou. Moja mamina je štíhla ako prútik a už jej pritom ťahá na päťdesiat.“
Regína pokrútila hlavou. ,,Z môjho brata si nič nerob, dobre? Občas sa chová ako somár. Asi ho
štve, že ťa nezaujal, a snaží sa to napraviť,“ odpovedala priamočiaro.
,,Regi! Buď už prosím ťa ticho!“ zvolal nahnevane. ,,Vôbec nič o tom nevieš!“
Jeho sestra sa na neho ani nepozrela a pohľad uprela na spolucestujúcu. ,,Vôbec si z neho nič
nerob, dobre? Inak je to milý chalan, ale pri dievčatách sa chová jednoducho nemožne,“ povedala
pobavene a uprela pohľad von oknom. ,,Na ďalšej zástavke vystupujem. Aspoň sa lepšie spoznáte,“
žmurkla na ňu.
Po jej slovách sa otriasla. Ani v najmenšom netúžila byť v prítomnosti toho prostoduchého truľa.
Veď jej doteraz ani len nepodal ruku! Evidentne mu dobré vychovanie nič nehovorilo. Nevedela si
predstaviť, o čom sa s ním bude baviť, keď tam nebude jeho sestra. Keď však prehovorila, pôsobila
vyrovnane. ,,Rozumiem.“
7