TÉMA MESIACA
Autor: Patrícia Brestovanská
Zlom osudu
Vlak tu už mal byť, ale meškal. Gréta uprela pohľad na nástupište, ktoré sa pomaly plnilo ľuďmi.
Už tak dlho nikde necestovala. Až sa jej včera nečakane ozvala dobrá kamarátka Ľudmila, ktorá ju
pozvala na návštevu do Nitry. Zoznámila sa s ňou na dovolenke v Grécku, ktoré pred troma rokmi
navštívila so svojimi rodičmi. Keďže sympatie boli vzájomné, vymenili si adresu a dohodli sa, že sa
ešte stretnú. Medzitým sa Ľudmila odsťahovala do Čiech, kde si dokončovala bakalára. Počas ich
odlúčenia si príležitostne písali, ale každá žila svoj vlastný život. Gréta si myslela, že ju už viac neuvidí.
Preto ju milo prekvapilo, keď ju pozvala na výlet do svojho rodného mesta. Ešte nikdy nebola v Nitre,
takže sa nevedela dočkať, kedy ju uvidí na vlastné oči v celej svojej kráse. Na výlet sa veľmi tešila,
pretože nemala veľa príležitostí vystrčiť päty z Bratislavy. Ráno pri balení zistila, že sa jej všetky veci
zmestia do cestovnej batožiny. Pobalila si len to najnutnejšie, pretože jej pobyt mal trvať len dva dni.
Rozhodne nemala v pláne cestovať s plnými rukami a riskovať, že polovicu veci postráca. So svojím
zovňajškom si veľkú hlavu nerobila. Plavé vlasy si splietla do vrkoča a na uši nasadila strieborné
krúžky. Nikdy si extra nepotrpela na líčení, takže zvolila len špirálu na oči a jemný lesk. Ani nad
oblečením dlho nematurovala. Navliekla sa do pohodlného trička s potlačou Paríža a vyšúchaných
krátkych riflí. Ako sa tak rozhliadala po cestujúcich na nástupišti, usúdila, že spravila dobre. Ani jeden
z nich nevyzeral ako z módneho katalógu, čo ju do istej miery upokojilo. Zo zamyslenia ju vytrhol
rušeň, ktorý sa z diaľky rútil k nim. Gréta opatrne cúvla dozadu, aby ju rozbehnutý vlak nenabral.
Obozretne prešla po schodoch, až sa ocitla pred sklenenou priečkou. Vošla vnútornými dverami a
váhavo zamierila k sedadlám. To bola zásadná chyba. Skôr než sa nazdala, bolo neskoro. Ľudia sa
spoza nej vyrutili ako termity, a takmer všetky voľné miesta obsadili. Zostali iba dve voľné sedadlá
oproti jednému mladému páru. Neostávalo jej nič iné, ako sa vydať ich smerom.
,,Zdravím, môžem si sadnúť oproti vám? Sú tieto dve miesta ešte voľné?“ prihovorila sa im
zdvorilo.
Neznáma brunetka k nej zdvihla zrak. ,,Samozrejme,“ usmiala sa, ,,máme ešte dve voľné miesta.
Pokojne si prisadni,“ ukázala rukou pred seba. ,,Inak ja sa volám Regína. Môžeme si tykať.“
,,Gréta,“ podala jej svoju pravicu a srdečnosť jej opätovala. Batožinu si odložila hore a posadila sa
k oknu. V tom sa jej oči stretli so zelenookým blondiakom, ktorý mohol byť približne v jej veku. Pri
pohľade na neho sa jej zatajil dych. Už dlho tak pekného chalana nevidela, a preto zostala ako
prikovaná. Jeho priamy pohľad jej vohnal farbu do líc, a tak sklopila zrak. Hypnotizovala rozkladací
stolík, hoci na ňom nebolo ani smietky. Odrazu cítila výčitky voči žene, ktorá pred ňou sedela. Bola k
nej milá, a ona namiesto toho visela pohľadom na jej frajerovi. Nevedela si pomôcť, bolo to silnejšie
než pud sebazáchovy. Mala obavy, že si to všimnú aj ostatní, a tak sa rozhodla vstať. V duchu uvažovala
nad dôveryhodnou výhovorkou, ale nič jej nenapadlo.
Akoby jej žena čítala myšlienky, nečakane sa ozvala: ,,Inak toto je Vratko. Je to môj mladší brat,“
odvetila šibalsky.
6