Poklepala nechtami po rozkladacom stole. ,,V poriadku. Tak teda môžeš ísť so mnou. Aspoň sa o
tebe niečo dozviem.“
Zatváril sa ranene. ,,To podstatné už o mne vieš. Moje srdce bije len pre teba.“
,,A pre ďalších sto dievčat, ktoré stretneš cestou vo vlaku,“ prevrátila očami. ,,Koľko si ich vlastne
už takto pobláznil? Desať? Päťdesiat?“
,,Krivdíš mi,“ zamračil sa. ,,Iba ty si ma zaujala,“ chytil ju za ruku. ,,Skús mi veriť, Gréta.“
Jej drobná ruka sa stratila v tej jeho. Tento raz ju od neho neodtiahla. ,,Dobre. Budem.“
,,Sľubuješ?“ vyzvedal neodbytne.
Chystala sa mu odpovedať, ale vlak nečakane zastavil. S úsmevom na neho pozrela. ,,Sme na
mieste, Vratko. Vystupujeme,“ vstala a natiahla sa po svoju batožinu.
,,Už?“ zháčil sa chlapec. Najprv ho zamrzelo, že sa ich cesty odlúčia. Potom si uvedomil, že budú
pokračovať spoločne. Ten pocit mu dodal kus odvahy. Schmatol svoju tašku, ktorú mal pod nohami a
vykročil za ňou.
Obaja vystúpili z vozňa a ocitli sa na čerstvom vzduchu. Chvíľu sa obzerali po okolí. Na drevenej
lavičke sedel nejaký bezdomovec, ktorý nadával neviditeľnému protivníkovi. Oproti si vykračovala
extravagantná žena s výrazným líčením v ultra krátkej minisukni. Vlasy mala strapaté a z pleca jej
padalo ramienko. Vyzerala ako keby si cestou odskočila od náruživého milenca.
Dievčina musela ustúpiť, pretože do nej apatické stvorenie takmer narazilo. Keby si nedávala väčší
pozor, tak spadne na zem. Vratko ju našťastie včas zachytil za pažu. V rozpakoch na neho pozrela.
,,Ďakujem.“
Vložil si palce do vreciek nohavíc. Chvíľu sa díval do prázdna. O chvíľu sa ich pohľady
stretli. ,,Chcem, aby si vedela, že si o tebe myslím len to najlepšie. Si super dievča. A je mi s tebou
parádne.“
Oči jej žiarili. ,,Aj mne je s tebou dobre, Vratko. Viem, že na začiatku bude moja kamarátka
šokovaná. Určite nečaká, že so sebou privediem návštevu. Ale som si istá, že sa jej postoj zmení, keď
jej ťa predstavím. Navyše to, že sme dnes na seba v tom vlaku narazili, nemohla byť náhoda.“
11