Streľba v interiéri je tiež dostatočne bezpečná. Udáva sa však bezpečnostné opatrenie vyhnúť sa
elektrickým vedeniam v stene, aby sa vyťahovanie zblúdilej šípky nestalo „šokujúcim“. Či by však bola
šípka schopná preniknúť do steny tak hlboko, je druhá vec. Podľa mňa nie, aspoň pokiaľ sa nepoužije
upravená vzduchová zbraň, o akých ešte bude reč.
Čo sa týka hlučnosti, zvuky asi o intenzite bežného hovoru, len kratšie, spôsobujú dva deje. Prvým
je samotné fúknutie. Druhým zvukom je zabodnutie šípky do terča a jeho intenzita závisí od materiálu
tohto terča.
Sila výstrelu zvykne prekvapiť. Vlastne nie je potrebná veľká sila výdychu, tá sa hodí skôr pri
streľbe na veľké vzdialenosti. Je prospešné zamerať sa na tesné prisunutie náustku k ústam, aby uniklo
čo najmenej vzduchu preč. Pri nešikovnom fúknutí sa mi viackrát vzduch obrátil smerom k očiam. Pri
bežnej streľbe zvykne šípka prebodnúť aj plechovku. Keď šípku nezadrží ani vrstva kovu, som dosť
zvedavý, ako by sa potom dalo chrániť pred jedom (pokiaľ by sa z hrotu nezotrel).
Cvičenia
Okrem bežného, čo najpresnejšieho strieľania na statický terč, som skúšal aj ďalšie cviky.
Postupne som si uvedomoval, že sa okolo streľby z fúkačky dá nájsť veľké množstvo podnetov na
poctivé trénovanie.
Pri prvom cviku som začínal obrátený chrbtom ku šípke položenej na zemi. Úlohou bolo ju čo
najrýchlejšie zdvihnúť, nabiť a výstrelom trafiť terč. To vás naučí ušetriť čas tým, že hlboko vdychujete
už paralelne pri nabíjaní.
Druhý cvik pozostával zo streľby počas neustáleho pohybu po kolmici na terč. Keď som sa ocitol
na kraji miestnosti, zmenil som postoj tak, aby bol vpredu opačný bok, čo si žiadalo aj výmenu ruky
vpredu a vzadu. Alternatívou voči tomu je stáť na mieste, rotovať v bokoch a vystreliť v momente,
kedy mierite na terč. Rotáciu možno vykonávať nielen po horizontálnej rovine, ale aj po vertikálnej či
diagonálnej. Aby šípka nevypadla, je dobré vyhnúť sa priveľkému skloneniu fúkačky nadol. Strieľanie
za pochodovania bližšie k terču a ďalej od neho napomáha k nezávislosti rúk od pohybujúceho sa tela.
Tiež je možné trénovať rýchlosť nabíjania, keďže môžeme použiť držiak šípok na ich umiestnenie
po obvode fúkačky, alebo dokonca niekoľko držiakov, ak ich vlastníme viac. Naopak, improvizácia
typu „čo s rukami“ sa dá trénovať tak, že si držiak z fúkačky zložíme, šípky držíme v len ruke a pri
nabíjaní sa snažíme nebodnúť sa. Určite to ocenia ľudia, ktorí (sa) radi jedujú.
Inak a lepšie sa nabíja, ak držíme šípky (nie čípky!) len v medzerách medzi prstami, hrotom
smerom von z päste. Najviac sa to hodí pri streľbe bez náustku, ktorý takéto nabíjanie mierne
komplikuje. V takomto prípade by sa bezpečnostný prvok z náustku možno dal nahradiť vhodne
zvoleným magnetom, ako to býva diskutované na fórach.
Stále to však nie je všetko! Popri rýchlosti dobíjania možno ešte trénovať minimalizmus daných
pohybov, aby naše obrysy neboli nápadné, alebo aby sme sa fúkačkou nezamotali do vetiev či iných
prekážok. Taktiež môžeme očami sledovať iba terč a nabíjať/kráčať výhradne po hmate, bez vizuálnej
kontroly nabíjania/terénu. Nakoniec môžeme náhodne skombinovať spomenuté typy pohybu a
nabíjania.
Na internete sa samozrejme zmieňuje streľba z dobrého úkrytu, čo dáva väčší zmysel, keďže
fúkačka je viac zbraň pre lov, nie pre otvorený boj. Mnou navrhované cviky však môžu cibriť hmatový
23