Cestou do Karlových Varov sme sa rozhodli ísť sa najesť a keď sme v jednom z fastfoodov zistili,
že sa čaká 45 minút na vyhotovenie objednávky a vo vedľajšom neboli na tom o nič lepšie, zamierili
sme do mesta. Zastavili sme sa na bagel, ktorý nebol zlý, ale akurát nás len naštartoval. A keďže sme
v nedeľu nestíhali ísť na omšu kvôli odchodu, tak som hľadala omšu v sobotu večer. A aj som našla.
Tak sme sa tam vybrali vo štvorici a pri kostole nič. Zatvorené dvere, žiaden oznam. Nejako sa ku nám
prikmotrila ešte Polka, tak sme chodili okolo a nič. Čas omše sa blížil a my sme boli v nedohľadne.
Nakoniec som zobrala svoje ústa a spýtala sa najbližších okoloidúcich a tí ukázali na budovu oproti.
Tak sme sa vybrali tým smerom. Bol to farský úrad a práve bol vonku kňaz a už zatváral. Takže sme
to stihli len tak-tak. Vyši sme na druhé, či ktoré, poschodie a vošli do obyčajnej miestnosti. Najprv
sme sa však vyzuli. A tam boli asi štyria ľudia – z toho tuším tri alebo dve mníšky. Tak nám ochotne
priniesli stoličky a omša mohla začať. Ak by to niekto videl, by si myslel, že to je zasadnutie sekty. Ale
bolo to milé a prvýkrát v živote som počula svojho frajera spievať na omši. Zvláštny pocit, tam len tak
sedieť, mať kňaza na dosah ruky a počuť vlastný spev či odpovede, keďže medzi tými pár ľuďmi sa ten
hlas nestratí. Omše v Čechách boli na tejto dovolenke fakt zážitky (a nemyslím to ironicky). Ak by ste
to chceli zažiť na vlastnej koži, tak to bolo v časti Rybáře – blízko Kostola Povýšenia sv. Kríža.
V nedeľu sme sa teda naraňajkovali, odubytovali, nalodili rodičov do auta, a zašli ešte na krátku
prechádzku po meste. Správne, objavovali sme karlovarské pramene. Úchvatné scenérie pri každom
prameni vyrážali dych a niekomu aj chuť samotnej vody. Ja, odchovanec na východniarskej sírovici,
som bola v pohode. Zväčša boli slané a dosť teplé. Ale ak sa nad tým zamyslíte, tak príroda je naozaj
kreatívna.
A potom sme sa už poslednýkrát nalodili a vyštartovali smer Slovensko.
Karlove Vary a pramene
A čo povedať na záver? Čechy sú krásne. Majú svoje prírodné aj historické pamiatky a určite sa
oplatí za nimi vyraziť. Ak som vás inšpirovala, tak si prečítajte aj o Sloupe, o ktorom som písala v čísle
10 a 11/2016. Po vyskladaní vám určite vyjde zaujímavá dovolenka. ;)
Zdroj fotografií: archív autorky
20