Ďalej sme pokračovali do Králikov, kde sa nachádzala ďalšia podobná stavba – Hůrka. Tu sme už
vstup stihli a tak po zakúpení lístkov sme sa riadne zababušili, pretože obhliadka obsahovala aj zostup
do útrob, kde teplota nebola taká milostivá. Keďže ja nie som veľký fanúšik týchto opevnení a vecí
z oboch svetových vojen, tak som nešla dole s nadšením. Skôr som si tam predstavovala hororové
scenáre a už so mala v hlave vymyslených pár nie veľmi pekných príbehov. Ale klobúk dole nad tou
premyslenosťou a architektúrou, ktorú zvládli. Ale keď som si predstavila, ako tam spali a mali tam
svoje „bytíky“, tak mi na nálade nepridalo. Ale keďže druhý člen výpravy má takéto veci rád, tak nie je
o čom. Ešte by ma tam niekde nechal a mňa by prinajmenšom zožrala už len vlastná predstavivosť.
Ak ste fanúšik týchto vecí, tak odporúčam túto oblasť, bude pre vás ako stvorená. V okolí by toho malo
byť aj viac. Dokonca je v ponuke prehliadka, ktorá zahŕňa oba bunkre, čiže sa nachodíte pár
kilometrov.
Keď sme už boli vonku, na opačných kopcoch sme si všimli aj ropíky. Kto nevie o čo ide, pozrite
si cestopis zo Slovenska (presnejšie časť Nový Ruskov a okolie – Abdon 11/2017). Okrem toho sa na
kopci oproti črtala stavba podobná kláštoru. Ešte predtým, než sme vstúpili do areálu, tak sa nám
v zornom aj reálnom poli objavil akýsi bod. Mysliaci muž – zistila som, že to má byť sv. František.
Potom sme sa už s vervou pustili k pôvodnému cieľu. Kláštor Hora Matky Boží u Králik bol kedysi
sústreďovacím miestom pre príslušníkov mužských reholí v rámci akcie K. Pár miestností je tu
venovaných práve tomuto neslávnemu obdobiu. Okrem toho sa tu nachádza aj výstava oltárov
a obrazov. Jeden oltár bol dokonca urobený s tematikou lebiek a kostlivcov. Dosť morbídne a zároveň
krásne, človek od toho nevedel odtrhnúť zrak. Okrem toho sa vnútri areálu nachádza aj Kaplnka sv.
schodov, ktoré sú pre veriacich veľmi citlivá záležitosť. Môžete ich vyjsť po kolenačky, čo je pre
veriaceho veľmi silný zážitok. Ide o dve schodiská, každé pre jeden smer cesty. Pôvodné schody by
mali byť v Ríme, ide o schody, ktoré vyšiel Ježiš, keď bol u Pontia Piláta v Jeruzaleme. My sme ich síce
nevyšli, ale možno nabudúce. Za kláštorom sa nachádzal aj mariánsky prameň, ale bol príliš ďaleko,
tak sme si iba vychutnali vyhliadku a šli si po svojom.
Cesta do Rumburku
Orlice sme s ťažkým srdcom opustili a pustili sa v ústrety ďalšiemu dobrodružstvu. Po ceste sme
narážali na veľa tabúľ a lákadiel, ale... ale bol pondelok a nič nebolo otvorené. Takže akákoľvek
prehliadka hradu či múzea bola pre nás tabu. Nakoniec sme však predsa len neodolali a odbočili sme
do Českého rája. Presnejšie sme vyšli pri Zámockom hoteli Hrubá skála. Do areálu ste sa mohli ísť
pozrieť aj bez toho, aby to niekomu vadilo. Po mini obhliadke areálu sme skočili do turistického
overalu a šup po cestičke dole až k miestu s názvom Adamovo lože, kde sa mimochodom natáčal film
Princ Bajaja. Ďalej sme smerovali na Zámockú vyhliadku podľa slov od pána na parkovisku, ktorý nám
ešte pred turistikou ochotne poradil. Dá sa odtiaľ pokračovať až na Mariánsku vyhliadku, ale my sme
zvolili cestu k Arborétu Bukovina, kde sme sa pomotali po areáli. V ňom sa taktiež nachádza jedna
vyhliadka, kde si môžete v tichu posedieť.
V rámci tejto oblasti môžete ísť pokojne ďalej a stráviť tu aj dva dni, ale my sme mali pred nami
ešte ďalšiu cestu. Tak sme sa pomaly vracali späť k parkovisku, keď sme tesne pred ním narazili na
Prachovnu, ktorá sa vypína nad parkoviskom. Výstup je síce trochu krkolomnejší, ale dá sa zvládnuť.
16