Po prehliadke sme nasadli do auta a zaviezli sa do Letohradu, kde sme si prešli námestie, zvonku
si obzreli zámok a prešli sa po zámockom parku až ku Kaplnke sv. Jana Nepomuckého. Odtiaľ sme si
to nasmerovali cez kopec do lesa oproti, kde sa skrýval kedysi hrad Kyšperk. Mala by tam byť
vyhliadka, ale vzhľadom na náletovú zeleň, vidíte akurát tak tie stromy.
V rámci zámockého parku je aj voliéra pre exotické vtáctvo a klokany. Zaujímavosťou tu je klokan
albín.
Odtiaľ sme sa rozhodli zájsť ešte na jedno miesto, ktoré sme videli v predchádzajúci večer. Bolo
vysvietené, na kopci a vyzeralo zaujímavo. Síce sme sa aktuálne niekam dostali, ale zistili sme, že to
nie je to, čo sme videli v ten večer. Našli sme však hrad Lanšperk, presnejšie zrúcaninu. V rámci areálu
sa nachádza vyhliadková konštrukcia, takže za správneho počasia sa môžete pokochať krásnym
výhľadom. Len upozorňujem, že dedina Lanšperk je popri hlavnej ceste skrytá. Je tam nenápadná
odbočka, ktorá vás vovedie do lesa, ale na konci sa predsa len objavia domčeky. A k hradu idete poza
domy, až máte pocit, že ste u niekoho v záhrade.
Nasledujúci deň, teda nedeľu, sme absolvovali omšu v Kostole sv. Václava v Letohrade. Neviem,
či sa zadarí aj vám, ale postoj pána farára bol veľmi úsmevný. Bol natočený bokom a mali sme pocit,
ako keby uvádzal šou. Bol však veľmi energický a zaujímavý, v tom dobrom zmysle.
V ten deň sme sa rozhodli vydať po stopách vojnových pamiatok. Teda sčasti sme to vedeli, sčasti
sme sa k tomu dostali akousi náhodou. Po ceste do Králikov sme zahliadli tabuľu s tvrzou Bouda.
Zabočili sme z hlavnej cesty a rozhodli sa pre trochu turistiky. Ako sme tak vykračovali v lese, nikde
nebolo ani nohy, rozmýšľali sme, že aká tvrz to bude a kde. Cesta z kopca nám veľmi nenapovedala.
S pribúdajúcimi metrami sme objavili relaxačný bod aj s tabuľou, kde sme zistili, že tvrz je v tomto
prípade bunker. Rozhodli sme sa aj tak pokračovať. Aby ma tu niekto nenapadol, tak ide o
delostreleckú tvrz Bouda, jeden z objektov československého opevnenia vystavaných v tridsiatych
rokoch minulého storočia.
Žiaľ sme zmeškali prehliadku a okrem nakuknutia dnu, fotkou pred a ohľadom na vstup do útrob,
sme sa otočili a vrátili sa späť, aby sme stihli pôvodný cieľ cesty. Ak teda pôjdete okolo, vopred si
pozrite kedy sú vstupy. Po ukončení tejto menšej turistiky sme sa objavili na parkovisku, kde sa
mimochodom nachádzala rozhľadňa na Suchom vrchu. Pri nej je aj výbeh pre jeleňa a srnku.
Bouda
15
Hůrka