17
VLASTNÁ TVORBA
Autor: Romanus Von Rayne
Perspectiva libri infinitum
Kde bolo tam bolo, bolo raz jedno kráľovstvo. V tom kráľovstve vládol múdry kráľ, ktorý poznal hodnotu múdrosti. Preto bolo v jeho kráľovstve veľa vzdelaných a múdrych ľudí, nie len na kráľovskom dvore. Samozrejme, toto kráľovstvo malo úžasné množstvo vedomostí. Žiaľ, všetko strávil zub času.
Ako o tom viem? Samotná Calliope ku mne zostúpila v sne a požiadala ma, aby som rozpovedal príhodu. Príhodu, ktorá sa stala dvom bádateľom tohto tajomného kráľovstva na ich ceste do minulosti. Vo svojej ceste totiž zašli oveľa ďalej, než tušili.
Boli to dvaja mágovia, na ceste za hlasmi svojich dávnych predkov. Tie k nim však neprehovorili. Prehovorila k nim príroda. Príroda k nim priniesla hlas hovorcu Prastarých.
Boli na ceste dlhé, dlhé hodiny. Už sa schyľovalo k večeru, a oni si začali hľadať miesto na prespatie. Išli divočinou, široko ďaleko nebolo ani živáčka. Ale našli jaskyňu, v ktorej sa zložili. Zložili sa tam na prechodný spánok, ale dočkali sa večného spánku, tak veľmi ich tá jaskyňa zaujala.
A ich dušou som videl zlatý nápis na kamennej stene: Perspectiva libri infinitum
Priamo pod ním boli ďalšie písmená usporiadané v jazyku, ktorému som nerozumel. Mágovia, ktorých očami som sa díval, však boli objavom tak unesení, že zasvätili ostatok svojho života objaveniu tajomstva tohto odkazu. A ja som to videl, každý jedeň deň. Každú jednu myšlienku v ich srdciach. Srdciach, ktoré dobyli spokojne, pretože spod vrstiev prachu vyťažili odkaz, ktorý mi moja pani prikázala odovzdať vám. Chaogos hovorí, kto má daemonion, nech počúva!
... čiže keď toto čítate, náš svet bol zničený. Nechcem, aby ste nás ľutovali. Náš takzvaný zánik je totiž mimo dobra a zla, v hrdosti, slasti, hneve, rozjímaní a Chaose.
Prastarí boli múdri. Preto sa ponorili do Chaosu a prijali ho za svoju podstatu. Tak začal kolotoč vytvárania a zanikania rozmerov väčších než si väčší od vás vedia predstaviť. Prastarí sa svojím hraním veľmi rýchlo učili. Čoskoro týchto vedomostí bolo toľko, že ich sami nezvládali. Kvôli tomu sa rozhodli vytvoriť niečo, čo by sa Vaším jazykom dalo označiť ako knižnica. Ustanovili ma za hlavného knihovníka, strážcu vedomostí Prastarých. Mal som na starosti cez Exarióny toho, čo by ste Vy nazvali knihami. Samozrejme, neboli to knihy po Vašom, ale niečo oveľa mocnejšie,(...) Descriosis. Mohol som čítať len ja. Ja som bol ten, ktorý stál pri Prastarých, keď z ich hry vznikol svet, ktorý v sebe obsahoval krásu hry.
17