Už párkrát sa stalo, že som na ňom našiel veniec, ktorý mal byť „od rodákov z Balárova.“ Pradedo
vtedy spomínal, že niekoľko chlapov odišlo z dediny k partizánom, takže je možné, že sa konca vojny
dožili. Len by ma zaujímalo, ako sa dopátrali k miestu, kde bol pradedo pochovaný. A vlastne, médiá
sú všemocné. Asi som si nevšimol fotografov a novinárov, ktorí o čosi zvýšili ten chatrný počet
smútiacich nad dedovým hrobom.
Všetci chceli zabudnúť na minulosť, no môj pradedo a pár jeho rodákov na ňu nikdy nezabudlo.
Nezabudli ani na tváre, hoci by ich aj len okuliare zmenili. A nezabudli snáď ani ich rodiny, ktorým
ich históriu často rozprávali. A tak je to správne.
Názvy osôb, obcí a udalosti, ktoré boli popísané v tomto príbehu, sú vymyslené alebo len inšpirované
udalosťami počas Slovenského národného povstania (1944) a nezodpovedajú skutočnosti.
13