Od pohrebu pradeda som začal chodiť každú nedeľu k jeho hrobu , kde sa mi už celé dva roky vždy vybavia so slzou v oku tie spomienky na históriu , ktorú som vám teraz prerozprával . Po kúpe bytu nám peňazí , našťastie , zostalo ešte dosť , a tak som nechal vybudovať pradedovi dôstojný náhrobok . 12
čiže susedov , nikto neprišiel . A ďalší susedia si mysleli , že bol z Nemeckej demokratickej republiky , čiže z východu Nemecka , takže všetko malo byť v poriadku .
Melke si tú svoju vymyslenú rodinu tak obľúbil , že ich navštevoval aj po roku 1989 . Času mal dosť , keďže po odhalení skupiny bol prepustený z rozviedky a odišiel do dôchodku . Párkrát pozval susedov na návštevu do Bavorska . V nejakej dedine v Alpách mal dom , kde býval so ženou a dvomi deťmi . Žena mu umrela práve krátko po odhalení skupiny . Jej smrť ho príliš nedojala , pretože podľa slov jeho dcéry mal do pomerne vysokého veku dosť mileniek . Manželku bral skôr ako krytie jeho skutočnej totožnosti . Dcéra ho po vydaní jeho tela nechala spopolniť a odniesla do Bavorska . Všetky jeho hriechy proti ľudstvu a rodine sa mu teda vrátili počas poslednej návštevy Bratislavy .
Pre novinárov to bola senzácia asi tak na dva týždne . Každú chvíľu ma naháňala skupina novinárov zháňajúca informácie za každú cenu . A tých fotografií , ktoré som našiel na internete ... Aspoňže napísali pravdu o tom , koho náš pradedo vlastne zastrelil . Potom sa pozornosť tých hyen upriamila iným smerom . Prevalila sa totiž korupčná kauza medzi niekoľkými politikmi a firmou stavajúcou diaľnice . A odrazu nastal pokoj . Pradedov dom a dom suseda , vyfotené asi miliónkrát z rôznych uhlov , boli napokon predané .
Počas tých pár dní , keď deda ako majiteľa domu vyhlásili za nesvojprávneho , nastal v našej rodine obrovský boj o správu majetku . Všetci boli zrazu jeho milou a starostlivou rodinou . Napokon to vzdali po tých vyhodených tisícoch na právnikov a súd , ktorý nemal konca kraja . Všetkých skoro šľak trafil , pretože na scénu prišiel notár , u ktorého si pradedo nechal krátko pred svojimi deväťdesiatymi narodeninami spísať závet . V ňom stálo , že sa s dedom dohodli , aby som dom a pozemok zdedil ja . A z milého Alfréda sa stala najnenávidenejšia čierna ovca rodiny . Ani vám radšej nebudem citovať , čo mi niektorí rodinní príslušníci povedali . Robiť ale nič nemohli , keďže peniaze na právnikov došli a súd prijal závet ako platný . Ešte by ma zaujímalo , kde sa celý čas ten notár motal . A tak ma moja milá rodina doslova vyhodila zo svojich radov . Aj rodičia sa odo mňa odvrátili . Keď ma nechcú , nechcem ani ja ich . A bodka .
Ten dom som nechcel . Strašne by ma v ňom tlačili spomienky na pradeda a tú udalosť . Sused tiež svoj dom už nechcel , veď kto by chcel dom s dvomi mŕtvymi . Nikto však naše domy nechcel . Dokonca ani pod cenu . Napokon sme sa spojili dokopy vďaka jednej developerskej firme , ktorá chcela na tých dvoch pozemkoch , ktoré tvorili celkom slušný kus pôdy , postaviť bytovku . A tak sme si podali ruky a na polovicu rozdelili zisk . Sused si za peniaze kúpil rodinný dom kdesi v Záhorskej Bystrici . Ja som si za tie peniaze kúpil úplne nový a veľký byt na opačnej strane Bratislavy . A urobil som dobre , pretože moja priateľka čakala dieťa a chystali sme svadbu , na ktorú z mojej rodiny takmer nikto neprišiel . Ešte šťastie , že máme toľko priateľov . Narodil sa nám chlapec , ktorému sme dali meno po pradedovi – Ľuboš .
Od pohrebu pradeda som začal chodiť každú nedeľu k jeho hrobu , kde sa mi už celé dva roky vždy vybavia so slzou v oku tie spomienky na históriu , ktorú som vám teraz prerozprával . Po kúpe bytu nám peňazí , našťastie , zostalo ešte dosť , a tak som nechal vybudovať pradedovi dôstojný náhrobok . 12