10
Drahý Alfréd ,
už som mal dosť toho života , v ktorom som musel celý ten čas potichu znášať to ukrutné utrpenie z minulosti . Viem , že existujú ľudia , nesúci si ešte ukrutnejšie spomienky z tej prekliatej vojny , ale jedna vec nás spája . Nech si žijeme , ako chceme , história sa nám každú chvíľu premieta pred očami a z období , kedy sme možno tými najšťastnejšími ľuďmi , robí len prázdnu a pustú púšť . Šťastní tí , ktorých to utrpenie už dostalo . Mňa si , bohužiaľ , osud asi veľmi obľúbil , keď mi doprial v zdraví takého vysokého veku . Ale k čomu to vlastne bolo ? Aký môže byť život človeka , ktorý síce prežil vlastnú smrť , no stratil rodinu a domov ? A ešte sa musel prizerať , ako sa jeho kati rozťahujú v jeho vlastnom dome ? A čo to ukrutné pomyslenie , že sa strojca môjho utrpenia stratil vo svete a užíval si život ? Ale vlastne len doteraz .
Vedel som , že ten susedov prastrýko , či čo on je , bol SS-Hauptsturmführer Hans Melke . Darmo si nechal narásť bradu . Darmo nosil okuliare . Nezachránil by ho ani úplne nový ksicht . Na tie jeho oči nikdy nezabudnem . Aj tak som po jeho zabití zistil , že mali obyčajné sklá , a nie dioptrické . Ak bude niekto pitvať jeho telo , pripomeň mu , aby sa pozrel na jeho ľavú pažu . Ako každý správny esesák , aj on by tam mal mať niekde vytetovanú krvnú skupinu , prípadne jazvu , keď sa na konci vojny snažil nejakým drastickým spôsobom to tetovanie odstrániť . Mal som taký divný pocit , že ma počas nášho včerajšieho rozhovoru asi spoznal . Pozval ma na dnes k nim do domu . Sused , ktorému dom patril , mal ísť kúpiť niečo do obchodu , a práve vtedy sme sa mali stretnúť . Aj to ma utvrdilo v tom , že ma asi spoznal a bude ma chcieť zabiť . Zbraň , ktorú som použil pri tomto čine , som mal vo svojom vlastníctve už od vojny . Zobral som ju jednému mŕtvemu esesákovi , keď som sa prebral po tom masakri v Balárove . Prisahal som si , že ňou jedného dňa Melkeho zabijem . A ten deň práve nastal .
Nuž , spravodlivosti bude učinené zadosť , a ja ničoho neľutujem . Možno to vyzeralo ako náhoda , že sme sa po toľkých rokoch stretli . Na niektoré veci sa , bohužiaľ , nezabúda celý život . Priznávam sa , aby nikto s tým nemal problém , že som zastrelil Hansa Melkeho . Aké bolo jeho falošné meno , to neviem . To nech si zistia tí , ktorí budú jeho smrť vyšetrovať . Preto bude asi pre celú rodinu najlepšie , ak si zavolám smrť aj pre seba , ak by som nepadol pri našom súboji . Nedokázal by som si predstaviť fakt , že za smrť takej kreatúry , ako bol Melke , by som musel stráviť ešte ten krátky čas svojej púte vo väzení . Preto som sa rozhodol jej dobrovoľne vzdať . No vzdám sa jej s vedomím , že som pomstil všetky obete , ktoré mala tá kreatúra na svedomí . Dúfam , že sa mi to podarí a verím , že mi to raz odpustíš .
S láskou Ľuboš Bartoň
P . S . : Do toho masakru sme sa nevolali Bartoňovci , ale Bednárovci . Len aby si vedel .
10