Autor: Barbucha
I NÉ
Krnovská padesátka, aneb 9 hodín samoty
Barbuchova výzva pre tento rok bola nasledovná: Musím zvládnuť turistický pochod Krnovská
padesátka do 10 hodín. Podmienky boli, že sa nesmie bežať, používať dopravné prostriedky a skracovať
trať. Ak sa to nepodarí, musím jeden deň za trest obsluhovať Adinu a jej rodičov. Takže riziko
obrovské, výhra žiadna – hell yeah, že idem do
toho! Deň pred pochodom som urobil nákupy toho
najnutnejšieho na prežitie akcie. Takže sladkosti,
vody, sladkosti, sladké energeťáky, sladkosti a ešte
trochu sladkostí. Adina mi večer vysmažila šnicle,
čo je mimo iné ďalší dôvod, prečo sa všeobecne
považujem za šťastného človeka. Aby to však
nebolo úplne level easy, ešte sa mi kompletne
nezahojila rana po komplikovanej extrakcii
osmičky. Áno, chvalabohu, že žiaľbohu už moja
ľavá horná osmička nie je medzi živými. Jej chyba,
nemala za každú cenu vyčnievať z radu.
Len dúfam, že tie zvyšné už mi nechajú,
nerád by som totiž, aby moja múdrosť nadobudla
záporné hodnoty. Ale dosť bolo o mojom
(ne)zdraví, ideme na túru!
Trasa, ktorú si hodiny myslia, že som šiel.
Budík zazvonil ráno o 5:00. Krista boha, Barbucha, ty si taký ko...nvalinkár, pomyslel som si krátko
po prebudení sa. Nechcite vedieť, ako veľmi nadšená bola Adina , že kvôli mne vstáva v sobotu o tejto
neakademickej hodine. Od samej lásky by mi najradšej jednu pri... Vyklobásili sme sa z postele a po
raňajkách (smaženička a kafíčko) ma odviezla na miesto štartu – Středisko volného času Méďa. Okrem
zopár organizátorov, členov Klubu českých turistov, tam bolo takmer ľudoprázdno. Po zapísaní
a zaplatení štartovného som zistil, že na trať predo mnou vyrazilo len pár ľudí, (v ponuke okrem 50km
bolo ešte 25 a 15). Bolo 6 hodín a 3 minúty, keď som stlačil na hodinkách ŠTART a veľkolepo zahájil
túru prvým krokom.
Od Médi sa začalo hneď najstrmším stúpaním celej túry na Cvilín, kde sa nachádza rozhľadňa
(toho času zatvorená skrz opravy) a kostol. Teda poviem vám, keby som bol veriaci, len ťažko si viem
predstaviť príhodnejšiu forma pokánia, ako vystúpať hore po tých schodoch pred každou omšou.
Normálne som aj ja cítil, ako sa moja duša každým schodom zbavuje všetkého zlého. A nie, teraz
nehovorím metaforicky o tom, ako som si prdol, len aby bolo medzi nami jasno. Vyšiel som až hore
a ocitol som sa pred kostolom, ktorý je krásne vidieť už zdola, ako schody začínajú. Išiel som
skontrolovať, či rozhľadňu náhodou pri rekonštrukcii neukradli. Keď som sa presvedčil, že tam ešte
stále stojí, vrátil som sa naspäť a po zelenej turistickej značke som lesom pokračoval smerom na
zrúcaninu hradu Šelenburk.
21