Našetrené peniaze rýchlo došli, dôchodok som videl vždy len pár sekúnd, lebo hneď všetok zmizol
na faktúry. K tomu ešte takmer splatená hypotéka na byt, ktorú som si musel pred dvadsiatimi rokmi
vziať, pretože nám povodeň zničila dom po rodičoch a z odškodného som si mohol akurát tak kúpiť...
A vlastne dostal som nejaké odškodné? A je to vlastne jedno. Najhoršie boli práve tie upomienky z
banky. Darmo som im na pobočke hovoril, v akej som situácii. Dvadsať rokov som platil vzorne. A
stačí sa len raz omeškať s platbou, už vyštvú na človeka svoje trestné komando v čele s exekútorom.
Takže som si tak smutne sedel a hľadel do prázdna, lebo nám mobilný operátor, ktorý je súčasne
aj poskytovateľom satelitného balíčka, vypol prenos, či ako sa to volá. Na sebe som mal niekoľko
vrstiev oblečenia, lebo nám domovník, na žiadosť plynárov, vypol prívod. A práve teraz, keď išla zima.
A mali vôbec na takýto postup právo? Neviem a bol som rád, že nás ešte vtedy nevyhodili. Elektrina
zatiaľ išla, ale nevedel som, dokedy. Či ešte tiekla voda, nevedno... Žena spala zababušená v posteli.
Keď som ju videl naposledy, tak sa triasla od zimy. Až mi slzy takmer vytryskli pri pomyslení, že sme
sa museli ukrutne uskromniť v kupovaní potravín, aby sme mali na lieky pre ňu. Poisťovňa sa ani len
neunúvala odpísať mi na môj list, v ktorom som im vysvetlil, ako sme na tom a či by nám mohli nejako
pomôcť. Tak som klesol... A čo sú pre nich dve čísla v takmer nekonečnom zozname platičov, ktorí si
v podstate platia veľké sumy za takmer nič, aby si platili ešte väčšie sumy priamo u lekárov? Slovami
jedného starého dobrého českého herca: „Nech si nariekajú, ale hlavne nech platia!“ A v takejto situácii
nám niekto zaklopal na dvere. Najprv som sa zľakol, lebo som od zamyslenia už takmer spal. Najprv
sa ma držal strach, či to už nebol ten exekútor s príkazom o vysťahovaní. Ale ako by nás mohol
vysťahovať, keď bol tento byt náš? Vlastne ešte stále nebol. Stále sme ho nezaplatili úplne. Takže
mohol... Napokon strach vystriedala skleslosť a s ňou akýsi pokoj, či skôr zmierenie sa s osudom. Tak
som vstal a bez pozretia do kukátka som otvoril dvere. Aj tak by ich vykopli...
Vo dverách stál riaditeľ podniku, v ktorom som celý život pracoval. Prišiel sa, podľa jeho slov,
pozrieť, ako sa mi darí, lebo údajne počul, čo sa mi stalo. Neviem prečo, ale rozplakal som sa ako malé
dieťa a nevedel som prestať. Súcitne ma objal a snažil sa ma utíšiť. Aké to len bolo pre mňa
ponižujúce... Hodnú dobu čakal, než som sa upokojil. Bolo mi jasné, že bude chcieť niečo dôležité
povedať, snáď aj skutočný dôvod, prečo sa tak odrazu zaujíma o svojich zamestnancov.
„Poviem vám to takto. Peniaze vám dať nemôžem. Buď by si to všimla moja žena alebo niekto z
podniku. Poznáte to. Chcete urobiť dobrý skutok a hneď vás idú udať. Preto mám pre vás lepší nápad.
Keď spravíte pre mňa jednu malú službičku, zaplatil by som za vás zo zárobku z nej všetky účty, dlžoby
a ja neviem čo ešte. K tomu by ste dostali navrch províziu z tejto službičky, ak by sa podarila.“
A povedal, o akú „službičku“ sa malo jednať. Zistil som, že tento „chudák trpiaci zbohatlícky“ mal
v horách za mestom chatu. Teda nevlastnil ju on, ale jeho žena, ktorá tam chodila meditovať. Ako som
sa dozvedel, meditácia bola len zámienkou na jej cesty na tú chatu s niekým z jej rozrastajúcej sa škály
milencov. Aby ale tá jej meditácia vyzerala ako skutočnosť, nechala si do chaty priviesť veľký špičkový
LCD televízor s reproduktormi a rôzne ďalšie drahé veci. Ich písomný zoznam mi predložil. Začal sa
čoraz viac rozčuľovať, ako to miesto nenávidí a ako by ho čo najradšej podpálil, no vie, že jeho žena
práve na to čaká. A navyše by z poistky za dom nebolo nič. Takto by dostali poistku a manželka by
určite v najbližšej dobe to „Meditačné centrum“ predala, lebo sa už od malička bála zlodejov. Mojou
úlohou teda bolo vlámať sa do chaty a ukradnúť, či vlastne zobrať, odtiaľ veci napísané v zozname.
Veci som mal potom priniesť jeho bratovi, inak významnému právnikovi, do jeho garáže, kde bolo
všetko možné, len nie jeho auto, či vlastne autá. Tie mal v garáži pri jeho vile. Na mieste by veci prebral
8