Abdon 5/2021 | страница 9

7
SERIÁL Autor : Raven J . Clark

Inferis : Neprebudená

7 . V smrti sa stretávame
Od chvíle , čo sa náš rozhovor skončil , som ležala na boku meravo ako socha a ani po hodinách rozjímania nezaspala , aj keď som si to veľmi želala .
Načúvala som Renovmu prehĺbenému pravidelnému dychu a tichému šumu televízie .
Hlavou sa mi preháňali neskrotené záblesky spomienok , ktoré som lapala do lasa zabudnutia a uzamykala hlboko do svojej mysle . Účinne ma to zamestnávalo , kým si po mňa predsa len neprišla toľko očakávaná snová temnota .
Prebúdzanie bolo kruté . Oči sa mi zlepili soľou a vankúš pod hlavou ma chladil na tvári svojou vlhkosťou , z čoho som usúdila , že plakať sa dá i zo spánku . Našťastie som si nespomínala na žiaden sen a bola za svoju nevedomosť vďačná .
Prevalila som sa na chrbát a do celého tela mi vystrelila nepríjemná bolesť . Zbežne som si premerala celú miestnosť a uvedomila si , že som sama . To ma prekvapilo a potešilo zároveň . Nemotorne som sa natiahla a uľavila tak stuhnutému svalstvu .
Pomaly som sa posadila . Spoza závesov dnu prenikalo len mdlé sivasté svetlo . Mohlo byť skoré ráno rovnako ako skorý večer . Takže som ocenila prítomnosť digitálnych hodín pod televízorom . Ukázalo sa , že je neskoré popoludnie . Prespala som takmer celý deň . Dalo sa to očakávať , keďže som uplynulú noc vôbec nespala .
Do zorného poľa sa mi uvoľnilo niekoľko neposlušných belasých prameňov , a tak som si ich odhrnula z tváre . Opäť som sa rozhliadla po miestnosti . Zrak mi padol na veľkú športovú tašku a uvedomila som si , že v nej mám celý svoj majetok , celý svoj doterajší život .
V reakcii na rannú facku od reality som tuho zatvorila oči a márne sa pokúsila zahnať vlnu paniky , ktorá nasledovala za explóziou spomienok z minulej noci .
Nakoniec som tam len tak slepo sedela ako kôpka nešťastia a pokúšala sa pravidelne dýchať . Kúsok po kúsku som si od základov budovala svoju vnútornú rovnováhu v roztrieštenom svete a zbierala sily do nového dňa .
Snažila som sa prijať svoj osud ako niečo nevyhnutné , akceptovať nevysvetliteľné , ale absencia dôležitých faktov mi to značne komplikovala . V tomto vzorci bolo príliš neznámych , a preto bol pre túto chvíľu nevyriešiteľným hlavolamom , ktorý vo mne zanechával zívajúcu dieru plnú otáznikov .
Vtom sa dvere bez varovania otvorili a do izby prenikol závan chladného čerstvého vzduchu . Oči som vytreštila od prekvapenia , no napokon sa naplnili úžasom . Vo svetle nestál ani jeden z mojich démonických strážcov . Ako hrdinka z románu tam stála Alice . Odrazu ma naplnil vrelý cit , a ja som sa bez rozmyslu vrhla vpred . Vyskočila som z postele ako laň a rozbehla sa do jej pripravenej náruče . Jej pevné zovretie mi poskytlo nesmiernu útechu .

7