Do zorného poľa mi vstúpila Renova ustarostená tvár , no nedokázala som sa na ňu sústrediť . Jeho ústa sa pohybovali , no nič som nepočula , nič , až na vzdialený šum vlastnej krvi a zrýchľujúci sa tep , ktorý znel ako indiánske bubny . Znelo to ako pieseň - volanie krvi . Ten rytmus ma k sebe neznesiteľne vábil , a ja som mu s očakávaním vyšla v ústrety .
Vykročili sme si naproti a stretli sa kdesi na pol ceste . Naplnili ma vibrácie , cítila som ich brnenie pod pokožkou , a v istej chvíli som sa tomu celému poddala a dala sa unášať .
Renova tvár zmizla , všetko bolo preč . Čosi vo mne sa zlomilo a do sveta unikol môj agóniou presýtený výkrik .
Po oslepujúcom výbuchu svetla ma pohltila temnota . No čím dlhšie som v nej stála , tým lepšie som videla svet okolo seba .
Predo mnou sa vinula jasne ohraničená cesta . Oblé steny mi napovedali , že som sa ocitla v akomsi tuneli .
Rozhliadla som sa , no jediná cesta viedla ku svetlu na jeho konci . A vtom som si uvedomila , že tam niekto stojí . Videla som síce len nejasný tieň tej postavy , no bola som si istá , že je to ona - Alice .
Urobila som niekoľko váhavých krokov k nej . No nezdalo sa , že by zaznamenala moju prítomnosť .
Stála v bielom mäkkom svetle , ktoré hladilo siluetu jej postavy akoby bola nejaká svätica . A možno ňou aj bola .
„ Alice ?" skríkla som do tmy smerom k nej .
„ Chloe ?" odpovedal mi spýtavo jej hlas a i napriek vzdialenosti sa ma zmocnil pocit , že stojí priamo vedľa mňa .
Odľahlo mi a vykročila som k nej . „ Stoj !" zahriakla ma prísne a ja som na mieste skamenela . „ Alice ?" Do spôsobu akým som vyslovila jej meno som vložila všetky svoje otázky , obavy a nádeje . „ Nemala by si tu byť . Musíš sa vrátiť ." Pri tých slovách ma opantalo zdesenie . Vrátiť sa ? Bez nej ? „ Nemôžem ..." hlesla som potichu , no s istotou , že ma počuje . „ Musíš ," naliehala rovnako ticho a rozcítene .
Zvnútra sa ku mne dvihla vlna chladu , ktorej dych mi vniesol do mysle slová : Hranica smrteľnosti . A vtom som si uvedomila , kde som . Toto miesto bolo na polceste . Len tenká čiara medzi svetom živých a mŕtvych .
No žiadne riziko porušenia božských zákonov , ak nejaké existovali , by ma neprinútilo vziať späť slová , ktoré mi vykĺzli z úst : „ Vráť sa so mnou ."
Tá žiadosť sa medzi nami vznášala ako rozvírené zrnká prachu . Natiahla som ruku jej smerom a zopakovala svoju ponuku : „ Vráť sa , prosím ." Ako bájny fénix sa predo mnou z popola znovuzrodila Nádej , no výraz na tvári Alice ju vzápätí nechal zomrieť .
10