V LASTNÁ TVORBA
Autor: Tomáš Beník
Zvieratá v handrách
Idú si svetom, kráčajú po uliciach,
po betóne, zemine, hnoji či skale.
Chvália sa, čo v rukách mali po paliciach,
aj keď najmúdrejší sú, zvieratá sú to stále.
Atóm štiepia, no množia sa jak králiky.
Technika budúcnosti, strach pred neznámym.
Síce len málo chlpov majú tieto balíky,
no nevedia rozoznať medzi jednoduchým a správnym.
Lenže správne je čo?
To, čo niekto ich naučil, alebo to, čo povedia?
Správne môže byť každé „to.“
Dobré, či zlé, aj tak nič nevedia.
Stratení v prírode, či drevenej, betónovej,
ženú sa za korisťou, boja sa dravcov.
Pre vlastné uspokojenie sú stále v dobe novej.
Žijú tie isté životy predchádzajúcich starcov,
aj keď si myslia, že žijú inak.
Čo nás delí od zvierat?
Len rozum a vôľa slobodná.
Ináč sme ako voda v sieti priehrad,
čo sa pretrhnú, keď nie je voda vhodná.
No tá pretečie a nové priehrady zadržia vodu novú,
no len dovtedy, pokiaľ nerobí škodu.
11