kusoch, ale zásoby neboli povolené, a tak jej ich systém zamietol. Tŕpla, ako na ihlách, či ešte niečo
nebude musieť pustiť zo svojho nákupu, ale našťastie jej už všetko ostatné povolil. Všimla si, že
kamarátka s nákupom skončila a pozorne ju sleduje. Alica natiahla tašku a kontrolovala položky, ktoré
jej z obrazovky do nej prichádzali v podobe zhmotnených produktov. Narátala ich trinásť, počkala
kým sa jej odčítajú body a spokojne ju zatvorila. Znova fúkla na display na ruke, ktorý vzápätí stmavol
a prerušil spojenie s obrazovkou. Odstúpila od neho a vrátila sa ku kamarátke.
Monika pozrela na náramkové hodiny na druhej ruke. ,,Trochu ti to trvalo,“ vyčítala jej.
,,Nuž, dôležité je, že som to nakúpila. Aj keď niektoré položky vôbec nemali,“ sťažovala si.
,,Aj ja som mala taký problém,“ súhlasila. ,,Nemohla som si navoliť dve brokolice, ale iba jednu.“
Alica zdvihla obočie. ,,A to už prečo?“
,,Už som si tento mesiac jednu vybrala. Musím dodržiavať plán, limit ma nepustí.“
Povzdychla si. ,,Chápem. Aspoň vidíš, že je to úplne o ničom! Človeku kontrolujú ešte aj papierové
vreckovky. Zlatý peňažný systém!“
Monika prudko pokrútila hlavou. ,,Mýliš sa! Mám teraz toľko času, koľko sa mi len zažiada.
Nemusím riešiť cestovanie do práce, ani robotu a je mi dobre.“
,,Je mi ľúto, že ťa v tom nemôžem podporiť, ale mne chýba starý zaužívaný systém. Chodila som
do práce, dostávala som za odvedenú robotu slušné peniaze a kúpila som si za ne čo som chcela.
Teraz si môžem dopriať len to, čo mi povolí prístroj, ktorý eviduje v databáze, čo som si naposledy
vybrala a v akom množstve. Veď je to šialené!“
Kamarátka jej opäť oponovala. ,,A mne sa to páči.“
Mladá žena rýchlo pochopila, že jej postoj sa nezmení. A tak radšej rezignovala. ,,Dobre teda.
Ideme do našej obľúbenej kaviarne? Ešte som si neminula plusové body za kávy. Takže si ich môžeme
rovno teraz dopriať, čo ty na to?“
Monika jej venovala široký úsmev. ,,Pôjdem rada. Ale ja si dám čaj z medovky.“
Uškrnula sa. ,,A už si si náhodou túto položku nevyčerpala?“
Odula spodnú peru. ,,Ešte nie. Mám na ňu nárok.“
,,Tak fajn. Môžeme ísť. O desať minút otvárajú. Akurát tam prídeme.“
10