T ÉMA MESIACA
Autor: Tomáš Beník
Na konci cesty
Dnešné ráno bolo iné ako tie predošlé. Ach, koľko rán už vlastne mám za sebou? Koľkokrát som
už nemusel otvoriť oči? Ale to je teraz jedno. Toto ráno bolo naozaj iné...
Postihla ma ukrutná bolesť hlavy. V tesnom závese za ňou bolo brucho. K tomu sa pridala triaška,
no ruka sa takmer popálila o moje čelo. Mal som už ísť do práce. Asi to dnes nepôjde. Zavolal som
teda svojmu šéfovi, pre ktorého som, podľa jeho slov, „tou osobou, bez ktorej by sa zrútila firma.“ Po
telefonáte sa ale všetko zmenilo. Akoby lusknutím prsta som sa stal bezvýznamným a bez práce.
Údajne ma chceli prepustiť už pred pár dňami. Čakalo sa len na moment, keď, ako architekt,
dokončím plán megaprojektu našej stavebnej spoločnosti. To sa stalo včera. Kvôli tomu projektu som
bol mesiac takmer bez spánku. Kvôli stresom a hádkam o každý postup v projekte som málo jedol,
čoho následkom som schudol. Manželka sa kvôli mojej práci už dávno so mnou rozviedla a na deti
nebol, kvôli práci, čas.
Ten vyhadzov nebol fér. Už toľkokrát som bol kritizovaný, že som príliš klasickým, ba dokonca,
so svojím štýlom, zaostalým voči svojim omnoho mladším kolegom, či vlastne konkurentom. Je to
pravda. Prácu architekta som vykonával už takmer päťdesiat rokov. A svoj štýl práce som nikdy
nemenil. Nikdy som nepristúpil na tie presklené ohavy, spojené kovom, betónom alebo inými lacnými
sprostosťami, ktoré nevydržia ani dvadsať rokov pokope. Všetci ich chceli, ale ja nie. Tak mo žno aj
preto som po takmer päťdesiatich rokoch takto skončil. Dôchodok som si zatiaľ nezačal užívať. Mal
som svoju prácu, ktorej som venoval takmer celý ľudský život. A v mojom prípade to platí, pretože
som o tejto práci začal snívať už na základnej škole. Venoval som jej naozaj celý život. A k čomu to
bolo? K pár budovám, ktorých autora, teda mňa, vlastne ani nepoznajú. A niektoré už aj tak zbúrali,
a nahradili tými hnusnými modernými opachami, ktorých plán určite zbúchali za pár minút na
počítači. Ktovie, či ich ešte vôbec na výške učia plány poctivo tvoriť rukou na papier...
Ktovie, či po mojom vyhodení vôbec použijú môj plán, návrh, alebo si to nazvite, ako chcete.
Možno si tajne nechali spraviť návrh od iného architekta. Nebolo by to po prvý raz. Veľakrát som sa
už čudoval, že budova, ktorú som navrhol, vyzerala v konečnom dôsledku v niektorých bodoch úplne
inak. Samozrejme, zmeniť ju od základov nemohli. Bolo to aj tak divné. Povedali mi, ako by mala tá
budova vyzerať, frflali, keď ten návrh videli, a aj keď som to po hádkach zmenil, zmenili to ešte podľa
seba. Mohol som ich mať na háku, veď sa tie budovy ľuďom páčili, aj keď by bez ich zásahov vyzerali
ešte krajšie. Prečo ma teda už dávno nevyhodili? Držali si ma len kvôli môjmu menu, ktoré bolo
najznámejším medzi architektmi? Lebo som mal za sebou niekoľko veľkých projektov pre mestá? A
3