Abdon 4/2020 Abdon 4_2020 | Page 6

Je to zdĺhavé, že? Skrátim to. Problém sa objavil po pár týždňoch, keď som chcel, aby u mňa prespala. Nesúhlasila, a ja som nevedel prečo. Sex som po nej nechcel, sám som asexuál, takže mi na týchto prasprostých pudoch vôbec nezáleží. Ona sa našťastie do toho tiež nemala, ale to je jedno. Jednoducho moje ponuky stále odmietala. Navrhol som jej teda, že pôjdem za ňou ja. Ani to nechcela. Z barov, parku, divadla... od hocikiaľ, kde sme boli, odchádzala priskoro. Pripadalo mi to, akoby mala večierku od rodičov. To bolo prvé, čo mi napadlo. Nenápadne som na to jedného dňa poukázal, ale ona iba zavrtela hlavou. „Nepochopíš to,“ odsekla mi, a ja som vedel, že je to uzavreté. Pre ňu. Tak som sa večer, keď odišla domov, potuloval po ulici. Dlho som nad tým všetkým premýšľal. Napadlo mi jediné: ísť k jej domu. Šiel som. Vedel som jej adresu, aj keď som u nej nikdy nebol. Bývala v neveľkom rodinnom domčeku na okraji mesta. Trošku som jej to závidel, okolo seba mala takmer divokú prírodu, pretože jej dom bol predposledným v ulici pred hustým lesom. Posadil som sa do tureckého sedu do tieňa, kde nesvietila pouličná lampa. Iba som čumel na jej barák, ako taký kokot. Dole sa svietilo, hore sa svietilo. Potom sa dole zhaslo, hore ostávalo stále rozsvietené. Nevedel som, v ktorom okne má izbu, či je otočené do ulice, alebo na opačnú stranu. Iba som tak tipoval. Tak som tam tak sedel, ako voyer, fajčil jednu od druhej a čakal som, kým zhasne celý dom, aby som mohol sklamane opustiť miesto a povedať si, že má možno na večer milenca. Ani nie o polhodinu sa v celom dome zhaslo. Aspoň z tej strany od ulice. Bola pekná noc, jasná a trochu chladná. Mesiac práve dorastal do splnu. Už keď som sa začal dvíhať, zrazu som uvidel, ako sa otvorilo okno. Sedela v ňom postava. Nevedel som ju v tej tme identifikovať. Chvíľu sa nič nedialo. Potom sa náhle chytila strechy a vyšvihla sa na ňu. Ostal som stáť a zastavil sa mi dych. Niečo také by som asi nikdy nedokázal, iba keby som neúnavne cvičil. Tá postava bola tenká (ako som zistil na streche, kde svietil mesiac) a vôbec mi nepripadala mužská. Práve naopak. Stála na streche, potom sa skrčila, a ja som videl, že sa mení. Ako vlkolaci vo filmoch, ale toto bolo trochu iné. Žiadne chlpy, žiadny rypák ani chvost. Zmenilo sa na nej celé telo. Zosilnela, vyrástla a celkovo sa držaním tela nepodobala na žiadnu ľudskú bytosť. Rýchlym skokom zosvišťala zo strechy a zmizla mi z dohľadu. Ešte dlho som tam stál a cigareta ma začala páliť v prstoch, tak som ju apaticky zahodil na zem. Prišlo mi to divné. To je asi všetko, čo som vtedy cítil. Žiadny strach, ani panika. Jednoducho taký ťahavý, prazvláštny pocit, že som videl niečo, čo mi nikto neuverí. Ani vy. Dlho som o tom mlčal. Vždy, keď som ju uvidel, sa mi tá scénka prehrávala v hlave ako určitá časť dotieravej pesničky, ktorú nemôžete z mozgu nijak vypudiť. Nakoniec som jej s humorom v hlase povedal, že viem, čo po nociach robí. Trošku ma zaskočil jej šokovaný výraz. Bolo to, ako keby som ju naozaj pristihol s milencom. „Sledoval som ťa,“ oznámil som jej a čakal som, čo povie. „A čo si vyšpehoval?“ opýtala sa ma. Povedal som jej, čo som onej noci videl. Pozorne ma počúvala. Keď som dopovedal, ostala ticho. Premýšľal som, či ma má za blázna, alebo si myslí, že mám fakt bujnú fantáziu. „Čo mi na to povieš, dieťa noci?“ šťuchol som do nej ukazovákom. Odtiahla sa odo mňa. Pohľad, ktorý mi venovala, hovoril za všetko: skurvysyn. Vstala a odišla preč. Bez slova, bez vysvetlenia. Odvtedy sa mi neozvala. Som typ človeka, ktorý verí všetkému: že v lesoch žijú víly, po poliach sa preháňajú kentauri a démoni nás môžu naozaj posadnúť. Prečo by moja priateľka nemohla byť istým spôsobom prekliata? Snažil som sa s ňou spojiť, ale vymazala ma zo svojho života. Čo však človek nemôže len tak rýchlo zmeniť (a kvôli ostatným kontaktom sa mu do toho ani moc nechce) je telefónne číslo. Napísal som jej pár SMS správ, všetky však boli bez odpovedi. Asi po dvoch týždňoch od prerušenia spojenia som jej v podnapitom stave poslal dlhú správu o tom, čo všetko pre mňa znamená a ako mi chýba. Zakončil 4