T ÉMA MESIACA
Autor: Charlie
Prekliatie ti dáva krííídla
Venované Beštii, mojej vernej, chlpatej spolubojovníčke
„Vôbec nijak sa nelíšila od ostatných.“
Doktorka si zobrala do ruky zápisník a posunula si okuliare na nose. Prekrížila si nohu cez nohu,
ako to mala vo zvyku. Sama dobre vedela, že z toho môžu vzniknúť kŕčové žily, ale nemohla sa tejto
pohodlnej sediacej pozície zbaviť. Mladík naproti nej ju pozoroval vystrašenými očami. Farbou
pripomínali oceán, a keď sa do nich zadívala, začala sa strácať. Ako keby sa topila. Ruky mal na
kolenách. Kŕčovito ich zvieral. Počula, čo je zač. Poslali jej ho do ambulancie, aby z neho dostala čo
najviac. Ošetrovateľom bľabotal nezmyselné súvetia a nič nehovoriace frázy. Až teraz, keď mu dali
akési lieky na upokojenie, by s ním mohla byť rozumná reč.
„Povedzte mi o nej. Povedzte mi, čo sa vlastne stalo. Pekne od začiatku,“ povedala mu po chvíli
skúmania, a bola pripravená robiť si poznámky.
Chlapec sa pomrvil. Poškrabal sa v hustých čiernych vlasoch. Vyzeral, že sa mu do toho nechce.
Dlho sa pozeral do zeme a skúmal podlahu. Potom zdvihol zrak a uprene sa zadíval doktorke do očí:
„Tak dobre.“
***
Pekné dievča. Mala dlhé, hnedé vlasy a orieškovozelené oči. Poznal som ju z videnia už dlhšiu
dobu. Ale až v tom bare sme sa dali do reči. Hral som s kamarátmi šípky a popíjali sme pivo. Sem-tam
sme si dali panáka. Klasický piatkový večer. Sadla si s kamarátkou k vedľajšiemu stolu. Začul som, že
sa rozprávajú práve o šípkach. Keďže v bare boli jediné, nemohli si zahrať. Neviem, či to bolo
nenápadné, ale prisunul som sa bližšie, aby som zistil, o čo im ide. Myslel som si to, a potvrdilo sa mi
to. Chceli si zahrať. Tak som za nimi šiel a navrhol som im, nech si zahrajú s nami. „Vieš, že počúvať
cudzie rozhovory je neslušné,“ podpichla ma, a ja som pritakal. Nemusel som ich dlho presviedčať.
Zahrali sme sa spolu, objednali sme im nejaké pitivo. A v ten večer som si s ňou vymenil fejsbúk.
Niekoľko dní sme si iba písali, potom sme si dali stretnutie. Opäť v tom istom bare, ale už iba my
dvaja. Dobre sme sa bavili. Bola veľmi inteligentná, ale od začiatku som mal pocit, že niečo skrýva.
Netušil som, čo by to mohlo byť. Možno nejaká trauma z detstva, rozvrátené manželstvo jej rodičov,
psychické či fyzické týranie... ktovie. Každý z nás si v sebe niečo nesie. Začali sme sa stretávať, a neskôr
som jej navrhol vzťah. Teda... opýtal som sa jej, ako to vidí medzi nami. Fráza „chceš so mnou chodiť“
je už tak trošku mimo. Ale to je jedno. Obaja sme sa zhodli na tom, že to naozaj vidíme na vzťah.
3