produkčnú – Šárku, a tak napokon ustúpil. Zohnať kontakt na Roba bolo však viac, ako ťažké, zistil
som, že na jednu požiadavku od kamarátky na rozhovor do časopisu odpovedal až po pol roku! Tak
som zapojil kamoša Maroša Bančeja, ktorý dokázal zázrak! Nielenže sa Robo ozval, ale aj si prečítal
scenár a rolu zobral! (zo srdca Ti ďakujem, Maroš) S Romanom Pomajbom sme boli prvého mája na
premiére Kluci z hor v Lucerne. Roman noc predtým nespal, ráno pre mňa a Janku prišiel v Bratislave
a šli sme jeho autom, ja som keroval, že on bude cestou spať. Nuž, spal asi 15 minút, ináč sme trkotali
celou cestou. Po premiére som ho ešte nahovoril, že ideme spolu k Marhoulovcom (sponzorom) a on
premohol únavu, že teda ide (mal spať u rodiny v Prahe), ale že aj tak hneď zaspí... Prvá odpadla Janka,
okolo polnoci aj ja a Romana musel po piatom krčiažku vína o druhej v noci Lojzo Marhoul zahnať do
postele lopatou...
10.5. - večer sme prišli s Romanom do Viktorky v Ratibořicích, Tomáš nám dal spoločnú izbu (ani
jeden z nás to nechcel, chceli sme bývať osobitne) a 11.5. o 10.00 hod sme už sedeli na terase Viktorky
pri natáčaní prvej scény. 11.5.2018 som mal 60. narodeniny. Dnes mi Tomáš povedal, že každú chvíľu
už bude film ...NAD VODOU zostrihaný. Tak sa plní sen. A s Romanom? Po dvoch dňoch sme už
nechceli bývať oddelene, aj keď sme mohli. A – keďže som nemal lopatu, po akomkoľvek namáhavom
dni som ho o jednej v noci „zhasínal“ tým, že som mu pustil jednu z dvoch pesničiek Ondřeja Daniša
na texty Joža Urbana, ktoré by mali vo filme byť. A to fungovalo lepšie, ako lopata, zavrelo mu to hubu
a za polovicou už odfukoval zo spánku...
Zdroj fotografií: archív Ondreja Kalamára, použité s jeho povolením
25