V auguste som bol v Čísovicích u Prahy na pozvanie u môjho priateľa a poetického brata Aloise
Marhoula na hapenningovom podujatí, kde som okrem aforizmov s veľkým úspechom rozprával aj
historky s Jožom Urbanom. Tri dni po návrate domov mi Lojza poslal mail, že som ho tým
rozprávaním a mojou víziou filmu tak zaujal, pretože on, ako mladý mal tiež sen natočiť svoj film, že
do toho projektu dá svoje vlastné celoživotné úspory (dosť veľa). Tak som sa s novým elánom pustil
do zháňania peňazí a získal som konkrétne prísľuby, ktoré s Lojzovým vkladom dávali tých 150 tisíc.
Začalo to vyzerať nádejne. Tomáš ma vyzval, aby som začal pracovať na scenári, ale netrúfal som si na
to, tak som po oslovení asi ôsmych scenáristov našiel jedného renomovaného, ktorý to bol ochotný
napísať. V októbri 2017 sme boli u Tomáša v penzióne Viktorka v Ratibořicích, kde nám pustil na
laptope svoj najnovší film Kluci z hor v hlavných úlohách s Jiřím Lábusom a Martinom Dejdarom. Ten
film mňa, aj pána scenáristu nadchol a dostali sme prísľub, že do dvoch týždňov bude scenár hotový.
Po šiestich týždňoch prišli dve strany a odvtedy nič, len ticho... Medzičasom postupne padli všetky
prísľuby peňazí, ktoré som dostal a začal som mať chuť sa na celý projekt vykašlať. Odrazu mi Tomáš
koncom novembra zavolal – príď, napíšeme to my dvaja, peniaze nejako zoženieme. Prišiel som na tri
noci do Viktorky a písali sme. Aj keď som tomu ani sám neveril Tomáš mi povedal, že polovicu už
máme. Druhýkrát mi zavolal vo februári, prišiel som na dve noci a scenár sme dokončili. O pol druhej
v noci! Tomáš pozrel na mňa a povedal:
- Tak, prvého mája má v pražskej Lucerne premiéru film Kluci z hor, tam prídeš a hneď potom
začíname točiť. Zožeň slovenských hercov.
Už predtým sme sa dohodli, že projekt bude česko-slovenský a herci budú hovoriť svojím jazykom.
Prišiel som domov a začal zháňať hercov. Napriek tomu, že ich niektorých osobne poznám, zistil som,
že je to skoro nadľudská úloha. Väčšinou ma ako „srandistu“ nebrali vážne a tí, na ktorých sme sa
predbežne s Tomášom dohodli, nemohli kvôli iným projektom, či – v jednom prípade – kvôli
zdravotnému stavu. Bol som už zúfalý, zasa sa mi sen rúcal pod nohami, Tomáš mi dal dátumové
ultimátum, po ktorom už bude vyberať on bez rozdielu národnosti (chcel som, aj sme sa tak dohodli,
že dve hlavné postavy budú Slováci). Tri dni po vypršaní termínu mi o jednej hodine v noci poslal SMS
Roman Pomajbo, že či môže zavolať. Zavolal, opýtal som sa ho, či chce hrať vo filme, povedal, že len
blázon by vo filme úlohu nevzal, povedal som – v máji, povedal, že síce už tam niečo má, ale že by to
šlo. Oznámil som to Tomášovi a on povedal – fajn, máme Urbana. O dva dni som Romanovi oznámil,
že hrá Joža... Herec do druhej hlavnej úlohy po dlhom uvažovaní to napokon kvôli zdravotnému stavu
odriekol a ja som opäť obháňal viacerých, no dátum bol vysoký. Potom prišiel tip od pani Magdalény
Fazekašovej, že by sa na tú rolu hodil Robo Roth a mne tam okamžite sadol. Ale... Tomáš nesúhlasil,
nehodil sa mu do režijnej schémy. Tu sme sa jediný raz posekali, ale získal som na svoju stranu
24