tu našli. Aká je pravdepodobnosť, že tadiaľto niekedy niekto pôjde? Mala by sa vrátiť na diaľnicu a
zastaviť nejaké auto. Koľko kilometrov mohla prejsť? Päť, desať? Takisto to mohlo byť aj dvadsať. V
tej chvíli to nevedela odhadnúť. Kým tam príde, premrzne, ale inú možnosť nemala. Niekoľko minút
ešte zostala v aute, aby sa zohriala, potom zo sedadla zdvihla mobil, a vystúpila.
Zabuchla za sebou dvere a zrak jej okamžite dopadol na zrazené zviera, nad ktorým zrazu stál
dvojmetrový jeleň. Na mieste zamrela. Nedokázala z jeleňa odlepiť oči. Zviera, akoby vycítilo jej
pohľad, a otočilo k nej hlavu. Dúfala, že keď sa pohne, vyplaší ho, ale namiesto toho vykročilo proti
nej. Jej oči sa stretli s pohľadom plným nenávisti. Jelenie ručanie preťalo ticho ako siréna. Cúvla. Jeleň
sa rozbehol. Rýchlo naskočila do auta a zabuchla za sebou dvere. Srdce jej išlo vyskočiť z hrude. V
návale strachu sa z nej vydral nekontrolovateľný výkrik.
Po niekoľkých minútach sa pozrela do spätného zrkadla, potom za seba. Jeleň sa vrátil k mŕtvemu
telu, ale hlavu mal stále otočenú k nej. Takto to ďalej nepôjde. Budem musieť počkať, kým odíde.
Potom budem pokračovať v ceste, premýšľala.
Jeleň sa dlhý čas nepohol z miesta. Keď ju prešla trpezlivosť, skúsila naštartovať, aj keď tým
riskovala, že zviera možno vyprovokuje. Po piatich neúspešných pokusoch to vzdala.
Triasla ju zimnica, prsty na nohách a rukách jej skrehli, postupne v nich strácala cit. Vedela, že sa
musí hýbať, lebo inak zmrzne. Pozrela sa vedľa seba, potom na zadné sedadlo, ale nikde nevidela nič,
čím by sa prikryla. Napriek strachu a zime sa rozhodla vyjsť. Jeleň okamžite spozornel. Chcela
prebehnúť okolo mŕtvoly, ale po pár krokoch stál jeleň priamo pred ňou. Rozbehla sa naspäť. Sotva za
sebou stačila zabuchnúť dvere, jeleň narazil do auta. Nepochybovala o tom, že keby ju dostal, nabral
by ju na parohy. Prednými nohami vyliezol na kapotu a v zúrivosti rozhýbal celé auto. Vložila si hlavu
do dlaní a z bezmocnosti sa rozplakala. Zrazu sa rozhostilo ticho, v ktorom počula, ako jej vlastná krv
udiera do spánkov. Otočila hlavu doprava a pohľadom narazila na papuľu jeleňa nacapenú na skle.
Dlhú chvíľu vôbec nevnímala, čo sa deje. Keď sa prebrala, uvedomila si, že sa jej prsty premenili
na úlomky ľadu. Bodavá bolesť jej telo rezala ako nože. Prinútila sa pohnúť rukou. Počula, ako jej v
nej puklo. Každý pohyb bol náročný a pomalý. Trvalo jej dlho, kým sa rozhýbala. Odrazu si spomenula,
čo sa stalo, a s hrôzou sa pozrela do spätného zrkadla. Jeleň bol preč. Asi sa stratil v lese.
Ľadové ostrie sa jej zarezalo pod kožu, hneď ako vyšla von. Na šmykľavej ceste stratila rovnováhu
a spadla, ale strach ju prinútil pokračovať v ceste. Pozrela sa pred seba a všimla si, že na zemi neleží
jeleň, ale malé dieťa so šatami presiaknutými krvou a otvorenými očami. Potlačila výkrik. Pozrela sa
tam ešte raz. Namiesto dievčatka na zemi videla brata. Nakoniec rozoznala mŕtveho jeleňa. Istotne sa
zbláznila a mala halucinácie. Z diaľky k nej doľahlo trúbenie. Zrazu sa do nej oprel silný vietor,
rozhodnutý zraziť ju k zemi.
Keď sa prebrala z mikrospánku, všimla si tabuľu s odbočkou „Glen.“ V tej chvíli bolo jej vozidlo už
na ľavej polovici vozovky a ani hlasné trúbenie auta, ktoré ju vo veľkej rýchlosti predbiehalo, havárii
nezabránilo.
18