10
Odchod z mesta na dedinu za rodinou je „ nočná mora “ pre Jožka . A tých rečí , aby ten „ mobil “ odložil aspoň pri návšteve . A dá sa tam vôbec bez „ mobilu “ prežiť ? Aj ten internet je tu pomalý a jenzázrak , že v takom „ Vidlákove “ vôbec poznajú niečo také . A to čítal na internete o tých chudáčikoch , čo prišli bývať na vidiek a hrooozne tam trpia . Preto sa spolčujú dokopy a vytvárajú si takú vlastnú snobskú enklávu , čo síce žije v dedine , ale vytvára si priestor a podmienky ako v meste . Na úkor domorodcov , nad ktorými sa odrazu ohrňuje nos . Jožko počíta minúty , kedy konečne odtiaľ všetci vypadnú naspäť do jeho sveta , aby bolo opäť všetko tak ako v jeho komfortnej zóne . No neposťažuje sa ostatným , ako tam bolo zle . Zahrá sa na sociálnej sieti pred kamošmi na chlapa , ktorý si prešiel tvrdou „ divočinou “. Teda tak si to Jožko predstavuje , no zatiaľ k tomu nepristúpil . Ešte stále si aspoň váži svoju rodinu , a preto o nej nič zlé nikdy nenapísal . Taký je to dobrý chlapec . Stačí , že tieto myšlienky má v hlave a hotovo .
Raz sa Jožko opäť vydal na svoju Alma Mater . Usadol si spokojne do električky , aj keď o dve minútky mal vystupovať . No čo ... Aj tak je tu len pár ľudí . A veľa voľných sedadiel , tak čo ... Práve písal na Facebooku jednému kolegovi , že sa už k nemu blíži . Aj keď sa už o dve minúty uvidia ... No hneď ako poslal kolegovi správu , smartfón sa akosi ozval , že už má len pätnásť percent batérie . Klasické upozornenie , ktoré všetci poznáme . Klasický problém s klasickým riešením . Stačí pripojiť smartfón do nabíjačky , a tú do elektriny . A keďže má učebňa , kde sa bude Jožko nachádzať , niekoľko zásuviek priamo pri stoloch , stačí si k jednej sadnúť , a všetko bude zase v poriadku . Lenže z jedného problému sa zrazu vytvorili dva . A ten druhý bol omnoho hrôzostrašnejší ako ten prvý . Siahol Jožko do batohu , kde takmer nič nebolo , a zistil , že ono tam naozaj nič nebolo . Teda nejaké zošity s pár perami sa teraz neberú do úvahy . Hľadal Jožko , hľadal , no nenašiel to , čo hľadal . Nabíjačka skrátka nebola v batohu ! Strach a hrôza sa zmocnili Jožka a priam ho prikovali k sedadlu . Studený pot mu začal stekať po čele . Des sa veľmi rýchlo zvyšoval , lebo s veľkým počtom zapnutých aplikácií sa z pätnástich minút odrazu stalo desať . A smartfón opäť zapípal . Tentoraz to znelo už ako volanie toho prístroja o záchranu . Jožko teda rýchlo vypínal aplikácie , odrazu považované za zbytočné , no ani to nepomohlo . Percentá sa hrozivo blížili k nule . Takéto infarktové stavy nemal ani v deň , keď sa na pár minút úplne vypol internet . Iste , aj vtedy takmer skolaboval , lenže tentoraz bol ten kolaps otázkou pár sekúnd ...
Jožko si ani nevšimol , že prešiel zastávku , na ktorej mal vystúpiť . Všetko začalo byť márne . No vtom sa spustila jedna aplikácia , už dávno zabudnutá na zozname ostatných . Alebo ju zapol nechcene on . Ako to bolo presne , nevedno . Isté je , že sa ocitol v tejto aplikácií . Naraz mal možnosť popísať si s ľuďmi , ktorí boli v takej situácií ako on sám . Teda tiež tesne pred infarktom . Odrazu zabudol na polovicu stresu a sústredil sa na aplikáciu . Samozrejme , našiel tam ľudí zo všetkých končín sveta . A keďže vedel „ perfektne “ po anglicky , hľadal človeka , ktorý by bol zo Slovenska . Nevedno , ako sa to stalo , no stalo sa ... Našiel ju ... A napísal ... Medzitým , len kúsok od bratislavskej Hlavnej stanice , rútil sa koč , či vlastne rýchlik , smerom z
Košíc . A v ňom sedelo krásne , blonďavé , no tiež zúfalé dievča ako náš Jožko . Anička sa volala .
10