Ej, koľko problémov tá hnusná batéria vie narobiť! A akože si teraz zavesí na Instagram fotku
seba, v kupéčku, ako prichádza do Bratislavy? Ako teraz zistí, koľko lajkov má tá jej fotka spred pol
hodiny? A to ani nehovoríme o tom, koľko dôležitých informácií jej uniká z komentov na tému
ťažkého rozchodu jej kamošky s tým týpkom, čo sa páči aj Aničke (a vlastne asi aj celému jej okoliu).
Ako teraz vyskúša pridanie psích očí a papuľky do fotiek, čo si chcela práve v tom momente vyskúšať?
A čo jej ďalšia kamoška, s ktorou chceli ísť na kávičku? Atď., atď., atď.... Samé dôležité veci.
Anička, na rozdiel od Jožka, nabíjačku u seba mala. Ale keďže modernizácia našich železníc je
dodnes ťažkým a pomaly riešiteľným problémom, nefungovala ani jedna nabíjačka vo vozni. Teda v
kupé určite nie. Ako to bolo u susedov. A kto by tam chodil? Ešte by jej niekto zabral miesto, na ktoré
mala miestenku! A ani nebol na to čas! Bolo treba riešiť vyššie menované dôležité veci, a ešte omnoho
viac. Anička od Trnavy tŕpla a dúfala, že to jej mobil vydrží aspoň do stanice. Potom sa rýchlo presunie
na internát, a všetko sa uvedie do poriadku. Už len pomyslenie na tých ťažkých 30 minút bez
smartfónu. Des a hrôza.
A čo čert nechcel. Alebo chcel? Ťažko povedať. Skrátka, aj Anička mala túto aplikáciu, na ktorú
klikla náhodou vo výbere appiek. Krátko po zapnutí dostala správu. A v slovenčine! Toľko šťastia na
poli skazy.
Nevedno, aká komunikácia medzi nimi prebehla. Výsledkom bolo, že sa tesne pred „smrťou“
Jožkovho smartfónu dohodli na stretku priamo na Hlavnej stanici! Poznávacím znamením mali byť
zdvihnuté smartfóny nad hlavou. A hnať sa na stanicu Jožko nemusel, keďže sedel v električke priamo
do tohto cieľa, a zabudol vystúpiť pred univerzitou. Ale to ste už vedeli, že? Zapamätali ste si túto
informáciu po prečítaní o pár riadkov vyššie, však?
A tak sa stretli. Síce policajti na Hlavnej stanici najprv takmer Jožka zatkli, pretože si mysleli,
že je to samovražedný atentátnik s bombou na tele a spúšťačom v ruke, lenže našťastie sa objavila
Anička, takže sa všetko vysvetlilo a všetko bolo fajn.
Ach, sú to zaujímavé osudy. Dva vybíjajúce sa smartfóny spojili dvoch úplne neznámych ľudí.
A pretože boli vypnuté, tí dvaja sa do seba pomerne rýchlo zamilovali. A stačilo na to len pár hodín!
A nie dlhé obdobia za počítačom či so smartfónom v ruke.
Skončili u Aničky na internáte, kde si nechali nabiť svoje smartfóny. Aká náhoda, že ich
smartfóny mali rovnaké koncovky. A pretože nabíjanie trvalo nejakú dobu, tak opäť môžete využiť
svoju fantáziu a doplniť si, čo mohli počas toho čakania robiť.
Nuž a žili šťastne, až kým... sa na druhý deň pri zamilovanom sedení v kaviarni opäť nezahľadeli
do svojich, už nabitých, smartfónov...
Koniec
P.S.: Zmienená aplikácia v tejto „rozprávke zo súčasnosti“ naozaj existuje. Volá sa Die With Me, a je
v podstate chatom, ktorý sa dá spustiť len v momente, ak má batéria menej ako 5 % energie.
11