Autor: DNA
C ESTOPIS
Skalka - Zakopané - Oščadnica – Nitra (2. časť)
Cesta do Oščadnice
Po ceste do Oščadnice sme sa zastavili v Dolnom Kubíne. Nie, nebolo to kvôli mne. Frajer si musel
ísť vybrať štichy z ruky. Asi päť dní pred odchodom ma zastihla správa, že je na chirurgii s fotkou jeho
rozrezanej ruky. Skoro som v robote odpadla a už sa chystala na rýchlokurz šoférovania. Našťastie to
zvládol aj s tou rukou. Asi bolo jednoduchšie dať sa dokopy, ako dávať dokopy auto (áno, tento vtip
sa mi vydaril). Ale keď sme tam už boli, tak som sa nasmerovala ku gynekologickému oddeleniu. Po
pár zlých dverách som nakoniec zakotvila až priamo u primára. Po dlhom čakaní a pozorovaní
budúcich mamičiek, ktoré prišli na príjem ako rodičky, som sa dostala k výsledkom a injekcii do
zadku. Keďže sme boli na polceste, tak dlhodobejšie vyšetrenia mi nerobili, ale dali mi lieky
a s pokojným svedomím, že moje dolné partie sa nekrútia v horších problémoch, sme sa šli najesť.
A hoci som bola v Dolnom Kubíne, kde mám svoju dobrú kamarátku, ani som sa jej neozvala. Ale
vtedy so nebola veľmi v stave - interakcia s inými ľuďmi. Ale najbližšie dve noci som bola v strehu
a frajer v pohotovosti, ak by som musela niekam ísť. Chudák, ani si nemohol dať pivo večer.
Čo sa týka cesty, bola celkom v poriadku. Ak si odmyslíme, že všade robili kanalizáciu, čiže jazdenie
po vyfrézovanej časti cesty.
(Ale aby som vás upokojila, tak všetko to bolo vlastne zo stresu a z toho neustáleho a hlavne
nesprávneho sedenia za počítačom. Takže odvtedy sa snažím dbať na seba viac. A vy by ste mali tiež.)
Oščadnica
Po ubytovaní sa sme si obzreli areál a zašli na večeru. V rámci izby sme mali aj malú terasu, kde sa
veľmi dobre sedelo a počúvalo ručanie jeleňov. V noci by som do toho lesa určite nešla.
Na druhý deň bola naša prvá zastávka v oščadnickom kaštieli, ktorý slúži ako galéria (Kysucká
galéria) od roku 1976. Okolo kaštieľa sa rozprestiera lesopark s rôznymi umeleckými výtvormi. Kaštieľ
nie je vzhľadovo ničím extra zaujímavý, ale stojí za zastavenie sa. Aspoň potešíte milú pani, ktorá má
na starosti galériu. Odtiaľ sme prešli k slovenskému orloju, ktorý sa nachádza v dedine Stará Bystrica.
Okrem astrolábu (podľa slovníka – jednoduchý uhlomerný prístroj na určovanie polôh vesmírnych
telies) sa na ňom nachádza veľa iných detailov – sochy, zvony, plastiky. Myslím, že obrázok
slovenského orloja už videl každý. Ale nikdy som si neuvedomila, že je to priamo v obci. V centre,
žiadna pustatina. A centrum majú veľmi pekne urobené, ak budete mať viac času, určite sa tam
pomotajte. My sa budeme musieť ešte vrátiť. Odtiaľ sme sa vydali do múzea Oravskej lesnej železnice.
Jednoznačne choďte po ceste a myslím tým skutočnú cestu. Naša navigácia si totiž zmyslela, že je aj
19