Autor: Executor
O NIEČOM
O ufňukancoch a hejteroch
K venovaniu sa nasledovnej téme ma inšpirovali zhodné prvky v rôznych zážitkoch, ktoré zrejme
prezrádzajú niečo o mentalite našej generácie. Predovšetkým to bol zážitok z istej internetovej
skupiny, ktorý bol silne negatívny, hoci som bol zainteresovaný iba okrajovo.
Situácia v danej internetovej skupine bola nasledovná: istý mladík zo zahraničia sa posťažoval na
vzorce správania Sloveniek a podľa môjho názoru mal aj vcelku pravdu. Avšak lavína neznášanlivých
reakcií od desiatok mužov a mnohých žien na seba nenechala dlho čakať. Nadávali mu do ufňukaných
detí, incelov (tj. sexuálne frustrovaných mužov) a podobných subjektov. Podotýkam, napriek tomu,
že spomenutý príspevok bol napísaný s prvkami humoru. Skrátka si daný autor vyslúžil nenávisť len
kvôli tomu, že vyjadril, že je pre neho slušnosť voči ostatným na prvom mieste a rád by to zažil aj od
iných ľudí. Pozorovateľov, ktorí tento postoj chápali, bolo len málo a patril som medzi nich aj ja.
Samozrejme, autor príspevku nebol ideálnym človekom. Bolo na ňom vidieť, že nechce nájsť ľudí
s podobnými postojmi, ale že sa svoje postoje snaží ostatným nanútiť a považuje ich za absolútnu
pravdu. Väčšinu jeho chýb však odhalila až neskoršia komunikácia v skupine, nie jeho prvotný
príspevok, na ktorý ľudia vášnivo reagovali. Stále sa mi však zdal byť o niečo zdravšou osobnosťou,
ako daní hejteri. Tí boli natoľko primitívni, že doslova medzi desiatkami príspevkov od odlišných ľudí
som videl asi len jeden jediný argument pre ich postoj. Všetci ostatní hejteri teda boli bez reálnych
argumentov. Nikto z nich neuviedol, prečo by malo byt zlé sa kriticky baviť o prístupe
k medziľudským vzťahom. Absolútne ignorovali, že hovoriť o niečom negatívnom môže byť pre nás
konštruktívne.
Kvôli zmienenému zážitku som sa zamýšľal takto: nepovedať svoj názor, nemôže byť riešením
problémov. Ale ako svoj názor povedať, keď spoločnosť je zjavne stále plná sociálnych, ale
jednoduchých ľudí, ktorí nenávidia zložitosť intelektuálnejších pováh? Dá sa na niečo vyjadriť
negatívny názor na verejnosti tak, aby vás ľudia nepovažovali automaticky za frustrovaných,
precitlivených či iným spôsobom deformovaných? Výsledok, ktorý som v danej situácií vnímal bol, že
každý, kto bude upozorňovať na problém, nakoniec bude sám označený za chybného. Predpokladám,
že všetci tí hejteri neboli ani veštci so vševidiacimi guľami, ani hackeri, ktorí sa napojili na webkameru
na počítači daného prispievateľa. Pri internetovej komunikácii teda nemohli vidieť, aké emócie za
písaným príspevkom stáli. Reagujúci nevedeli rozlišovať medzi realitou a svojou vlastnou
interpretáciou reality. Humor, ktorý som spomenul v príspevku napadnutého autora je tu veľmi
dôležitý. Práve kvôli humoru som skôr usudzoval, že autor mohol mať dostatočný nadhľad na to, aby
som ho nepovažoval za „egoistické dieťa“. Aj pre mňa samozrejme platí, že som nemohol poznať jeho
emócie. Ja som si však aspoň všímal ako postoj napísal, skôr než som si vytvoril nejaký názor. Tiež
som si vedel, že v prípade nesúhlasu môžem napísať argumenty a to proti samotnému názoru,
nie rovno urážať jeho autora.
Súhlasím s tým, že „egoistické dieťa“ reaguje prehnane aj na drobný impulz – ale nemôžem
súhlasiť s tým, že každá zlá reakcia je automaticky reakciou „egoistického dieťaťa“. To je nesprávnym
25