Autor: Romanus Von Rayne
O NIEČOM
Pokus o myšlienkovo-umelecký rozbor
Antidepresíva
§1 Metodológia a formálna stránka
Kde bolo tam bolo svojím nebytím prázdno; a v tomto prázdne existuje éter, ktorý drží rámec.
Krásny priestor, nie? Hlavne bezpečný. A práve tam sa musí daimonion vydať, ak chce v relatívnom
bezpečí analyzovať knihu, ktorú má pred sebou. Ale prečo toto idealistické opíjanie sa? Nestačilo by
proste zavolať nejakého študenta literárnej teórie, prípadne zobrať si Žilkov Poetický slovník a
zanalyzovať štýl, rytmiku, metafory, metonýmie a vôbec celkovú štruktúru, ktorá v dôsledku tvorí
ducha knihy?
Nuž, zoberme si analógiu: tvz. exaktné skúmanie sexuality – príklad Freudove teórie vs. umelecké
skúmanie sexuality – príklad Ovídiova tvorba. Netvrdím, že exaktné skúmanie sexuality je zbytočné,
naopak: povedalo nám veľa a pomohlo veľa ľudom. Tvrdím však to, čo bol veľký prínos fenomenológie
(filozofického odboru, ktorý stojí za pozretie) a síce, že ,,žijeme“ v dvoch svetoch: svete skúsenosti a
svete vedy. Vo svete skúseností vidíme vodu ako tekutinu, ktorú pijeme, v ktorej sa kúpeme, v ktorej
umývame de facto všetko, ktorú potrebujeme k životu. Vo svete vedy je voda H O + iné látky, ktoré sú
nevyhnutné na to, aby naše telá a fakticky všetko živé na planéte vykazovalo známky života alebo ak
chcete - ,,fungovalo.“
2
Čiže, keď sa vrátim, exaktné skúmanie sexuality vám povie veľa čo sa týka ,,funkčnosti“ a
,,technickosti,“ ale nepredá vám reflexiu zážitku, emócie, vnútornú angažovanosť a podobne.
Z vyššie uvedených dôvodov sa nebudem pokúšať o nejakú formálnu analýzu, či ani recenziu knihy
v pravom slova zmysle. Pôjde skôr o reflexiu môjho čítania na papier a ponúkanie otázok, ktoré možno
niečo povedia. Ak nie, nuž ospravedlňujem sa za zaberanie miesta.
Liek, resp. kniha o ktorej bude reč bola vydaná v roku 2018 vo vydavateľstve Art Floyd. Ukuchtil
ho môj veľmi talentovaný Abdon kolega Charlie Daemon. Aj keby som teda mal robiť recenziu,
čitatelia by ju mohli považovať za ,,neobjektívnu“ – pričom tu nejdem hovoriť o filozofických
problémoch objektivity ako konceptu. Stačí len povedať, že tento projekt vznikol ako moja osobná
potreba ,,porozprávať sa“ s textom a dať tento rozhovor na papier. Hovorím tým, že tá kniha stojí za
prečítanie?
Nie, to nepoviem. ,,Látky“ obsiahnuté v tejto knihe sú totiž príliš komplikované, ako dúfam
uvidíte, na to aby som vyslovil jednoznačný verdikt. Vskutku samotná kniha sa javí dosť
nejednoznačná. Prvé čo si všimnete je, že chrbát knihy nie je na dlhej ale na krátkej strane. Ak to
vezmeme povrchne, nie som veľmi fanúšik tohto riešenia. Chrbát, respektíve hrebeň, drží väzbu a keď
je na kratšej strane, tlak je väčší a z dlhodobého hľadiska sa skôr opotrebuje, naviac v kombinácií s
papierovým prebalom to nie je práve výhra.
22