Eibonův prsten na kámen, jejž jsem si předem připravil, a rozbil tmavý drahokam úderem kladívka, ktoré
jsem si přinesl.“
Opisom atmosféry miesta, ktoré k sebe obsesívne priťahuje ľudí a vysáva ich energiu ma zaujala
poviedka Genius Loci. V poradí osemnásty príbeh, nazvaný Semeno z hrobky, rozpráva o nešťastnom
osude hľadačov orchideí, ktorí si chceli privyrobiť nájdením pokladu, no našli iba nebezpečnú,
parazitickú rastlinu. Rastlina sa usadí v jednom z hľadačov a vyzerá to, že ani indiánski sprievodcovia
nevedia bojovať so symptómami – bolesťou a zmenou nálad. Bol som prekvapený, že opis premeny
hostiteľa bol vlastne naturalistický.
Rovnako pamätihodnú scénu obsahuje aj nasledujúca poviedka, Tkadlec v hrobce, v ktorej sa traja
veľkí bojovníci snažia na kráľov príkaz priniesť mu pozostatky zakladateľa jeho dynastie, avšak zavalia
ich ruiny mesta a niečo si po nich prichádza...
Za pozitívum zbierky považujem, že naozaj mnoho textov pojednávalo o čarodejoch a
nekromantoch, čo samo o sebe zvyšovalo moju motiváciu k čítaniu. Možno práve kvôli tomuto sa iní
recenzenti zvykli zmieňovať o rozprávkovosti Smithových svetov. V opačnom prípade si nie som istý,
čo mohli mať na mysli. Žeby podivnosť Smithových príšer, ktoré boli o stupeň zvláštnejšie oproti
žánrovému priemeru?
Autor zjavne chápal, že aj temní mágovia majú svoje city. Tento námet nachádzame ako v básni,
tak aj v tretej poviedke, v ktorej mocný a obávaný čarodej spomína na ženu, ktorú kedysi dávno
miloval a rozhodne sa ju priviesť späť k životu. Na záver si povedzme to najdôležitejšie: možnosť si
dané svety a dej cvičebne vizualizovať sa ponúka priam sama. Pripravovaný druhý zväzok z výberu
autorových textov sa tiež chystám zakúpiť a teším sa na neho.
Strana 193: -„Odvedli ji,“ řekl prostě. „Možná jsi to nevěděl nebo sis tým nebyl jistý, ale všechny svoje
nové sochy jsem dělal podle živých vzorů – dokonce i tu poslední skupinu. Marta mi dnes dopoledne
pózovala – ještě před hodinou – nebo ani to ne. Doufal jsem, že dnes dokončím její část a že už nebude
muset kvůli tomuhle kusu chodit. Nevolal jsem je tentokrát, protože jsem viděl, že Marta se jich bojí
stále víc. Myslím, že se jich bála spíše kvůli mně než sobě... a mě taky trochu znervózňovali, protože
někdy se tu drze zdrželi, třebaže jsem jim poručil, aby odešli – a taky protože se někdy objevili, i když
jsem je zde nechtěl.-
21