„Jeden motív by tu predsa len bol. Pracujme s tým, že starosta naozaj zabil Peťa v lese.“
„A motív?“ zavrčal Solún, opierajúc si bradu o ruku, opretú o stôl.
„Možno si dali schôdzku na tom mieste. Možno sa pohádali, možno aj pobili, a starosta ho napokon
prebodol nožom.“
„A nie je to už trochu pritiahnuté za vlasy?“ opýtal sa Béla.
„A prečo by malo byť? Vieme predsa, že Peter Stranský je synom Michala Stranského, poslanca obec-
ného zastupiteľstva. Čo o ňom vieme?“
„No len toľko, že jeho otec pred rokom prežil infarkt, a tak poslanecký mandát po ňom zdedil jeho syn.
Takže vlastne je tiež členom obecného zastupiteľstva.“
„Logicky. Myslím si, že aj sám starosta bol do celej tejto záležitosti namočený. Povedzme, že skutočný
vrah ho vydieraním presvedčil, aby zabil Petra Stranského.“
„A čím by ho, prosím ťa, vydierali?! Veď to sú somariny na entú krát dva!“ zvolal Solún a tresol päsťou
po stole.
„A vlastne by to ani tak nemuseli byť somariny,“ zamyslel sa Béla nahlas. „Je všeobecne známe, že sta-
rostov dedo pomáhal za SNP Nemcom chytať povstalcov. A jeho banda bola aj v tejto dedine. Na základe
nejakého udania odtiaľto odvliekli štyroch mužov a niekde ich popravili. A práve tí štyria muži sú otcovia
alebo dedovia súčasných poslancov.“
„Chceš teda povedať, že sa tu vraždilo kvôli akejsi dávnej histórií?“ opýtal sa Solún neveriacky.
„A prečo nie? Veď by to nebolo po prvý raz. Tá história má aj pokračovanie. Niekedy na konci 70. ro-
kov sa do obce prisťahoval akýsi Aladár Rigo. Niekto zhora ho dosadil ako zamestnanca obecného úradu,
aj keď bol stav plný. V roku 1983, práve pri tej kalamite, však Rigo záhadne zmizol. Našli ho o pár dní v
húštine pod spadnutými stromami. Jeho smrť je dodnes záhadou. Pamätníci z SNP si všimli, že sa podobal
na starostovho starého otca. Je možné, že to bol naozaj on, aj keď dôkazy chýbali. Napokon sa v obci pred
pár rokmi objavil Alojz Slovák. A odrazu sa tu začalo zabíjať. No nie je to náhoda?“
„Sú to len dohady a špekulácie,“ vyhlásil Solún.
„Takže chceš povedať, že starosta sa sem prišiel pomstiť za smrť svojho otca, ktorého možno zabili do-
životní členovia obecného zastupiteľstva, lebo sa chceli pomstiť za smrť svojich predkov, ktorých mal na
svedomí starý otec starostu?“
„Ak by sme sa trochu prehrabali v spisoch, tak by sme odpovede možno našli. Škoda, že mi to napadlo
až teraz,“ pokrčil ramenami Béla.
„Ja si však stále myslím, že starosta mal na svedomí len toho Peťa. Tých ostatných zabil dobre vycviče-
ný strelec. Nebol náhodou starostov otec ostreľovačom?“
„To síce nebol, ale zato bol dobrým poľovníkom. Mal veľmi dobrú mušku.“
„No a čo keď potom starostov otec nezomrel?“
„Veď našli jeho telo! Čo si ho nepočúval?“ ozval sa Solún nahnevane.
„Počúval. No identifikovali ho presne?“
„Ja neviem. Bolo to už dávno. Hovorí sa, že jeho telo bolo dosť rozmliaždené po páde tých stromov. A
navyše nezvestný bol len on.“
„Možno by sa oplatilo zistiť, či aj v okolitých dedinách nebol niekto v tom čase nezvestný.“
„To akože zabil niekoho a podstrčil jeho telo, aby sa myslelo, že je to on?“
„No ja neviem! Len tu kladieme hypotézy!“
„Pritiahnuté za vlasy! Len sa čudujem, že to tie vlasy stále nevytrhlo!“ ozval sa Solún.
„A čo vieme o Slovákovom dedovi? Žije ešte?“
„To neviem,“ odpovedal Béla.
„A mal súrodencov?“
„Raz som počul, že vraj mal ešte mladšieho brata, lebo niekto spomínal, že sa mu vychvaľoval fotkou,
na ktorej držal v rukách bábätko, a smial sa, že jeho mama si ešte na staré kolená nedá pokoj.“
„Takže strelcom je teda logicky mladší brat starého otca nášho starostu, ktorý sa prišiel pomstiť za
smrť svojho synovca, ak tomu správne rozumiem.“
„No... asi tak,“ povedal Bystriansky.
„Somári,“ mávol rukou Solún. „Ale prečo zabili starostu?!“
„Možno chcel ten strelec zatiahnuť starostu do pomsty, ale keď starosta nechcel, mal aspoň strelec
17