Smrť prichádza nečakane( 12. kapitola)
SERIÁL
Autor: Tomáš Beník
Smrť prichádza nečakane( 12. kapitola)
Bystriansky sedel presne na tej istej stoličke na úrade, kde sa aj zahrieval. Díval sa von z okna a premýšľal. Alebo sa aspoň o to snažil. V jeho mysli sa striedali myšlienky o spojitosti všetkých tých úmrtí, ktoré sa striedali s myšlienkami o zabití človeka jeho vlastnými rukami. Na jeho prekvapenie, tá druhá vec ho až tak netrápila. Nie je to prvý človek, zabitý jeho rukou. Žiadne trápenia sa aj preto akosi nedostavovali. Béla sedel vedľa neho a rukami sa opieral o stôl. Solún sedel na mieste, kde sedel nebohý starosta. Nikto z nich nepovedal ani slovo. „ A teraz ma asi zavriete, čo?“ zašomral odrazu Bystriansky. „ Ale...“ mávol rukou Solún. „ Veď ten blázon bol schopný nás všetkých pozabíjať! Mám veľa svedkov a sám budem svedčiť, ak by bolo treba. Ale k žiadnemu obvineniu určite nepríde. Bolo to predsa v sebaobrane!“ „ Vôbec mi to nejde do hlavy. Nevidím v tom žiadnu spojitosť!“ vyhlásil Béla. „ Už hovoríš ako pravý detektív,“ usmial sa Bystriansky. „ Spojitosť to predsa má! A až veľmi jasnú. To si nikto z vás doteraz nevšimol?“ „ Budeme veľmi radi, ak budeme o tom poučení,“ povedal Solún zvedavo. „ Tak si najprv zrekapitulujme, kto bol doteraz zavraždený. Ako prvý adept prichádza na javisko Pankrác. Ten bol zastrelený ešte pred mojím príchodom. Ďalším mŕtvym bol Valér. Ten bol zastrelený na zastávke uprostred dediny za bieleho dňa. No a napokon ten Peter, ktorého sme našli zavraždeného v lese. Takže čo všetkých spája?“ Nastalo krátke ticho. Všetci sa na Bystrianskeho dívali čakajúc odpoveď na jeho vlastnú otázku. „ A kto mi tu pred časom vravel, že všetci sú členmi obecného zastupiteľstva?“ „ Máš pravdu!“ povedal Béla a dlaňou si pleskol po čele. „ Takže chceš povedať, že tu niekto úmyselne vyvražďuje členov obecného zastupiteľstva? Ale prečo by to robil? „ Veď ty si mi hovoril, že na svojich postoch sedia takmer doživotne,“ otočil sa Bystriansky na Bélu. „ To som povedal, ale že to doživotie bude doslovné...“ „ No dobre, ale keď sa niekto zameral na členov obecného zastupiteľstva, prečo zavraždil starostu? To páchateľovi nestačilo, že sme mali na starostu dôkazy? Prečo by zbytočne na seba upozorňoval?“ „ To mi tiež akosi nejde do hlavy,“ odvetil Bystriansky. „ A čo keď bolo páchateľov viac?“ opýtal sa Béla. „ Aj keby ich bolo viac, stále to akosi neodpovedá na moju otázku.“ „ Béla, ty si to trafil! A úplne!“ vyhlásil Bystriansky veselo. „ Čo... jasné... veď to vravím...“ „ Nerozumiem...“ zašomral Solún. „ Akou puškou bol zabitý Pankrác a Valér?“ „ No predsa puškou Mauser,“ odpovedal Solún. „ A akou zbraňou bol zabitý starosta?“ „ Guľovnicou. Ležala na mieste, odkiaľ po nás ten strelec strieľal.“ „ Presne tak!“ „ Ale aj tak to stále nemusí nič znamenať. Strelec si len skrátka mohol vziať inú zbraň!“ povedal Béla. „ A prečo by to robil? A prečo robil takú akciu s tým MP 40? Mohol pokojne zastreliť starostu, vypáliť ešte jednu, dve guľky, a než by ste sa za ním vydali, bol by už možno preč.“ „ Dajme tomu, že naozaj sú dvaja. To však stále nevysvetľuje toho starostu!“ „ Existuje tu jedna hypotéza. Prvý strelec skrátka nevedel, čo má v úmysle spáchať vrah starostu. Ten útok bol narýchlo vymyslený a chaoticky zrealizovaný.“ „ Ale stále nám tu akosi chýba motív vraždy,“ zalomil Solún rukami.
16