T ÉMA MESIACA
Autor: AZI
Tridsiatka
„Koľko?“
„Tridsať,“ odpovedal hlas a ona prevrátila očami.
„Ako dlho?“
„Tridsať,“ znova tá istá odpoveď.
Stlačila malý gombík na kombinéze. „Tentokrát to bude tridsať,“ povedala a pustila gombík.
„To nemyslíš vážne,“ ozval sa hlas v reproduktoroch.
Zasmiala sa.
„Ako to chceš spraviť?“
„Počítaj,“ dodala ironicky a otočila, že odíde.
„Chyba kódu,“ ozval sa znova hlas.
Zmeravela. Celé telo zostalo zamrznuté v medzikroku. Ani dopredu, ani dozadu. Nepohla ani len
hlavou, okom, ruky.
„Chybný kód,“ znova, „chybný kód, chybný kód.“ Hlas neustále opakoval tieto dve slová.
Jemne stlačila gombík a nechala ho zapnutý.
„Len pokoj,“ ozvalo sa z reproduktoroch. „To zvládneme,“ odpovedal.
„Chybný kód,“ zopakoval hlas.
Po líci jej stiekla slza, „len vydrž,“ dodal hlas z reproduktoroch. „Už len dvadsaťšesťkrát,“ dodal.
Znova prevrátila očami a snažila sa pohnúť. Bez výsledne. Nohy mala tak ako pred chvíľou.
Nepohli sa. Dokázala však pohnúť hlavou.
„Koľko,“ zašepkala s bolesťami.
„Tridsať,“ ozval sa hlas a telo sa jej uvoľnilo.
„Nemala si to prerušiť,“ povedal Sean a otvoril oceľové dvere, aby mohla vyjsť.
„To sa hovorí niekomu, kto sedí na stoličke,“ zavrčala a s trasúcimi nohami prekročila prah.
„Sama si si to vybrala,“ dodal.
„Toto som si nevybrala,“ zavrčala a zúžila oči, ale nakoniec sklopila zrak. „Daj mi chvíľku,“ dodala.
Sean jej prešiel po vlasoch. „Nemusíš to robiť,“ dodal. „Vymyslíme niečo iné.“
„Iné? Čo iné by si chcel vymyslieť?“
Pomykal plecami a jemne sa usmial. „Niečo iné. Máme ešte dvadsaťdeväť.“
Ona však pokývala hlavo. „Číslo,“ zakričala a ozval sa hlas. „Tridsať,“ povedal.
5