V LASTNÁ TVORBA
Autor: Denisa Kancírová
(ne)dážď
Deň ako každý iný.
Žiadne extra hodiny naviac. 24 hodín, ktoré musím využiť najlepšie, ako viem.
A to je?
Práca, jedlo, cestovanie, spánok.
Dobre, niekde pomedzi to zmestím ešte jednu rýchlovku.
Rukopis sa rozmočil pod prvým kvapkami, ktoré som nevykryl kapucňou na hlave. Atrament sa
pomaličky rozpíjal a ja som sa na to nakoniec vykašľal. Papier som vytrhol z bloku a dokrkval. Paguľu
som hodil na zem a zapozeral sa na utekajúcich ľudí, ktorí sa snažili vyhnúť studeným kvapkám. Jeseň,
ktorá núti človeka zamyslieť sa nad tým, aby prehodnotil svoje najneobľúbenejšie ročné obdobie.
Pero som si strčil do bundy, blok chytil iba do ruky, aj tak už bol celý vlhký, a postavil sa. Voľnou
rukou som si stiahol kapucňu ešte viac do čela a s hlavou sklonenou nadol som zišiel dole schodmi,
na ktorých som pred pár sekundami sedel.
Po pár metoch som bol v bezpečí podchodu, kde sa krčila skupinka tínedžerov. Spoločne
poťahovali z jednej cigarety a drkotali zubami. Počasie ich zjavne prekvapilo a možno sa na to iba
vykašľali.
Jeden z nich sa začal dusiť dymom a mne sa mihol na tvári úškrn. Stále mám v živej pamäti, ako
sme s Dodom fajčili na rohu bytovky a snažili sa skrývať pred rodičmi. Hoci oni pálili jednu za druhou,
nám sa snažili robiť kázne. Ach, to boli časy.
Na druhej strane podchodu stála iba jedna postaršia pani, ktorá každú chvíľu vykúkala von
s odfrknutím sa vrátila na svoje miesto, pričom si utierala vreckovkou kvapky z čela. Asi čakala, že to
prestane hneď, ako sa škaredo pozrie na oblohu. Počasie malo zjavne úplne iné problémy ako riešiť
pohľady starej tetky.
Aj napriek vlhkej mikine a bloku som sa postavil pár krokov od tety a čakal na nedážď.
---
„Doriti s tebou?!“ zvreskla som, pričom sa ďalší štyria v autobuse otočili. „Čo zazeráte?“ vyštekla
som na nich, prudko sa otočila a hľadala gombík na znamenie. Toľko som do neho ťukala, až mi šofér
zastavil uprostred ničoho a nechal ma, aby som vysadla na okraji cesty. V spätnom zrkadle som iba
videla jeho krútiacu hlavu. „Aby ti neodpadla, debil!“ zakričala som na odchádzajúci trolejbus.
Nanešťastie za ním šlo asi desať ďalších áut, ktoré vybrali najbližšiu a najväčšiu mláku. Celá
18