Takto vyobliekaná som sa pobrala do knižnice , kde už ma trpezlivo očakával môj vyučujúci , profesor Baxley . Koniec koncov , nemal na výber , za svoju trpezlivosť bol kráľovsky platený . Kedysi učil na akejsi univerzite , no po odchode na zaslúžený odpočinok sa stal mojím osobným mučiteľom .
„ Meškáte ,“ podotkol s pohoršene stiahnutým obočím .
„ Ospravedlňujem sa ,“ prehodila som na oko ľútostivo , no obaja sme vedeli , že ma to ani trochu nemrzí .
Hodina sa začala , tak ako vždy , prednáškou . Nasledovali praktické cvičenia a testy , kontrola domácich úloh a mnoho ďalších prednášok , po ktorých som sa psychicky vyčerpaná vymotala z knižnice až po tretej popoludní .
Za dverami knižnice som sa oprela o drevený obklad steny a tresla oň hlavou v návale zúfalstva . Tento akt pomätenosti ma prebral a navrátil do reality . V duchu som zajasala nad víkendom , ktorý sa už na mňa usmieval z kalendára a tešila sa , možno trocha predčasne , na Rena s Jackom , ktorí sa tu mali čoskoro zjaviť . Ako na povel zazvonil zvonček pri dverách a ja som ich letela otvoriť .
Dobehla som ešte pred Alice a dvere doslova rozrazila . Prirodzene za nimi stáli moje dve hviezdy a pri pohľade na mňa sa usmievali od ucha k uchu . Najskôr som im potešene úsmev opätovala , no pri rozširujúcich sa úškrnoch mi bolo jasné , že sa niečo chystá .
„ No to sa pozrime aká vieš byť pekná , keď chceš ,“ žmurkol na mňa Ren a pohľadom ma obehol od korienkov belasých vlasov až po špičky prstov na nohách .
Pod tým pohľadom som sa zachvela a zahľadela sa na svoje fajnové námornícke šatôčky .
„ Teraz si pripadám nevhodne oblečený ,“ prehodil Ren s nezbednou iskrou v oku a zadíval sa na vlastné vyťahané tričko , dotrhané nohavice a vyblednuté tenisky .
„ Niekto tu musí byť za dámu ,“ prehodila som s ľahkosťou .
„ A niekto musí byť za kapitána !“ zvolal Jack a votrel sa medzi mňa a Rena . „ Na palubu !“ zvolal a všetkých nás tým rozosmial a obaja sa nahrnuli dnu .
Neušlo mi , že to bola narážka na štýl šiat , no príjemne odpútala pozornosť a Ren ma konečne prepustil z obsidiánového väzenia svojich očí .
Z kuchyne vykukla Alice . „ No to sa pozrime koho nám sem čerti nesú , chlapci !“ Otočila som sa k nej s úsmevom na perách .
„ Poďte , poďte , dám vám nejaké tie sušienky , čo vám minule tak chutili ,“ povedala so srdečným úsmevom , ktorý jej snáď nikdy neschádzal z tváre .
„ Naozaj ?“ ozval sa Jack , ktorý vždy až nezdravo miloval sladkosti . Ten blázonko trpel závislosťou na najrozšírenejšej droge na svete – na cukre .
Bolo až pozoruhodné , aký boli s Renom odlišní , a i napriek tomu spolu dobre vychádzali a vždy si boli oporou . Jack bol vždy ako slnko , ktoré dokázalo vyčariť úsmev aj na tej najzamračenejšej tvári a Ren bol ako noc . Temný , pokojný a sebaistý . S nevôľou som si musela pripustiť , že miestami i nevysvetliteľne desivý . Jeho pohľad obsidiánových očí akoby prenikal až do duše a vždy dokázal zaťať do živého . No i napriek tomu boli obaja svojím spôsobom starostliví .
Takto moja myseľ nespútane putovala , zatiaľ čo som sa odobrala do svojej svätyne a prezliekla sa do niečoho pohodlnejšieho .
18