T ÉMA MESIACA
Autor: Romanus Von Rayne
Umelcove tiene
V uzavretej miestnosti nasvietenej neónmi sa ozval výkrik.
Päsť v hneve buchla o stôl. ,,Kurva!“
,,Hej, zase si prešvihol dátum,“ ozval sa druhý hlas. ,,Ale netráp sa, zverejníš to inde.“
,,Nechápeš. Toto bola Hydra! Renomovaná organizácia, ktorá už sedem rokov operuje pod
radarom literárnej scény, a publikuje brak. Bola to moja šanca preraziť, vytvoriť si umeleckú reputáciu!
Ale namiesto toho je mesiac práce v lufte!“
,,Nesúhlasím. Skombinovať Poea a kyberpunk má umeleckú hodnotu samo osebe. Naviac, určite
sa ešte nejaké príležitosti nájdu. A vôbec, už si ťa všimli. Vzácnosť krásy, spomínaš?“
,,Hej, ale povedali, že to je vtipné. A... no... meh.“
,,Nenapísal si snáď viaceré časti toho diela tak, aby boli vtipné? A vôbec, pán náročný. Buď rád, že
sa vôbec unúvali si ťa všimnúť!“
Obrys si povzdychol: ,,Ty nezmizneš však?“
,,Som predsa ty. Nemôžem zmiznúť.“
,,Hej, vy daimonioni ste vážne neznesiteľní,“ zamumlal si obrys.
,,Mám otázku. Prečo vlastne chceš písať? Nerobí to už dosť bláznov? Taký niktoš ako ty sa tam
stratí.“
,,Ale toto sme už preberali stokrát. A vravel som ti, že ešte som nečítal knihu, s ktorou by som bol
spokojný. Takže si ju chcem napísať. A možno aj trochu zmeniť myšlienky.“
,,Zmeniť myšlienky? Čo tým myslíš?“
Postava sa pousmiala: ,,Vieš, nikto si nemyslí, že je zlým. Či už sú to rytieri z Popolvára, Sauron,
alebo Stalin. Všetci mali nejaké dôvody. V rozprávkach pre tie dôvody pochopiteľne nie je miesto.
Avšak fantastika sa nelimituje na rozprávky. Naviac, bežné princezné sú tak nudné! Prečo by sa
nemohli aj ony chopiť meča, aby sme si spolu užívali rozkoše lovov? Veď krása, ktorú si zväčša tak
vážia, má mnoho podôb. A česť sa ich týka rovnako ako nás.“
,,Nemyslíš ale, že takto im berieš ich jedinečnosť?“
,,Ee. Spomeň si na Aténu.“
,,Prečo by som mal?“
Postava si povzdychla: ,,Veď je to tvoja doba. A dnes je to predsa klasika!“
,,Mŕtva klasika, ak dovolíš. Sotva kto dnes už verí v Boha, nieto ešte v bohov!“
,,A? Sám predsa vieš, čo bohom a Bohu dalo život. Dnes sme opustení. Ale ak tú silu znova
objavíme...“
3