Abdon 10/2019 Abdon 10_2019 - Page 21

sme sa iba nechali obmývať vlnami, ktoré boli dosť vysoké a aj divoké. Bola to sranda a jasné, že som si olízala ruku, aby som si overila, že tá voda je slaná. A je! Čuduj sa svete. Potom sme sa zase vycapili na piesok, potom ešte jedno kolo vo vode a opäť slnenie. Keď nám už bolo dosť, boli sme vyhriati od slnka, vyfúkaní od oceánskeho vetra, zašli sme na hotel, kde som v kúpeľni zistila hrôzostrašnú vec. Celú zadnú časť tela... úplne celú - od krku po lýtka - som mala červené ako paprika. Ešte nikdy som nezažila takéto opálenie, aby som bola spálená aj pod kolenami. prírodná rezervácia Utah Beach ako pláž Múzeum v Quinéville Ja viem, v mojom veku by som už mohla mať rozum. Ale asi si treba niektoré veci občas pripomenúť. Na moju obranu, pri tom vetre na pláži si človek neuvedomil, že až tak pečie. Našťastie som bola aspoň taká duchaprítomná, že som mala na hlave šatku a nedostala som ešte k tomu aj úpal. Aj napriek môjmu postihu sme zašli do mestečka do miestneho múzea World War 2 Muzeum, kde bola zaujímavá expozícia postavičiek z tohto obdobia. Niečo ako zberateľské verzie lego panáčikov, len títo boli o pár cm väčší. Večer mi musel frajer robiť mokré obklady, lebo som bola KO. A áno, nasledujúci deň sme mali cestovať do poslednej destinácie - Paríža. Obávala som sa tej cesty autom. A nie, nemali sme kde kúpiť krém, pretože v mestečku ani poriadny obchod nebol alebo skôr, nebol otvorený v normálnom čase. Kaštieľ v Quinéville kostol v Sainte Marie du Mont zrúcanina pred kaštieľom 19