ktorý mal nanešťastie v čase nášho pobytu údržbu. Po ubytovaní sa, sme vyrazili na krátku prechádzku
po mestečku.
Na druhý deň sme sa šli vyloďovať. Prvá zastávka bola Omaha Beach, kde sme zavítali do múzea,
kde sme okrem klasickej prehliadky absolvovali aj premietaný film. Rok 2019 sa niesol v znamení
75tého výročia vylodenia, takže v týchto miestach boli všade americké vlajočky a vlajky s podobizňami
zomrelých vojakov. Prešli sme sa po promenáde popri pláži a zakotvili na káve v milej
kaviarni/podnikovej predajni lokálnych produktov oproti múzeu. Na parkovisku sme zazreli aj
poznávacie značky bratov Čechov, takže sme opäť neboli sami! A konečne sme narazili na skvelú kávu!
Odtiaľ sme sa presunuli na Utah Beach. Cestou sme zastavili v meste Sainte Marie du Mont, kde
sa nachádza zaujímavý kostol, ktorý bol tiež svedkom vojnových udalostí. Okrem zaujímavého
umiestnenia v rámci mestečka, stojí za povšimnutie aj jeho vnútro. Určite sa treba pri ňom zastaviť.
Utah Beach má oveľa väčší areál ako Omaha. Obrovské múzeum, sochy a pamiatky aj v rámci
areálu. Vylodenie v Normandii, ktoré prebehlo 6. júna 1944 na plážach malo otvoriť západný front
a stlačiť Nemecko aj z tejto strany. Po prehliadke múzea a areálu sme namierili späť do hotela. Odtiaľ
sme si pešo odšliapali až k oceánu. Pred bránou hotela sa nachádzala zrúcanina niečoho, ale nezistili
sme čoho. Žeby hospodárskych budov?
O niečo ďalej od hotela sa krčil v zeleni bunker, o pár metrov ďalej pri hlavnej ceste bol ďalší.
Popri pobreží ich bolo niekoľko, dokonca ich mali ľudia v rámci svojich areálov. Mestečko vyznievalo
dosť desivo, až ste mali pocit, že je to ako mesto duchov. Občas ste zbadali niekoho na ulici. Náš
postreh z tejto oblasti - veľká podpora kempov, ktoré boli dosť populárne. V mestečku bol tiež jeden.
Večer sme zakotvili pri oceáne, kde sme si na vetristej pláži dali minipiknik a sledovali aj príliv.
Nasledujúci deň sme sa vybrali do prírodnej rezervácie Natural Reserve Area Beauguillot, kde sa
popri hlavnom chodníku dalo zastaviť vo vybudovaných pozorovateľniach. My sme zamierili až na
koniec cesty, ktorá končila pri oceáne. Ten pokoj, zeleň, piesok... nádhera.
Utah Beach múzeum 2x
Pamätník na Omaha Beach
Odtiaľ sme zamierili na Utah Beach, pretože sme sa chceli okúpať. Bolo mi to trochu čudné, že
pred niekoľkými rokmi sa pláž kúpala v červenej farbe a my si tam ležíme a chytáme bronz. Ale frajer
mi povedal, že určite sa okúpali aj tí vojaci. Ale aj tak som mala v kútiku duše taký divný pocit, že to
miesto hanobíme. Ale neboli sme sami. Pláž sa bežne používa aj na tieto účely. Takže som sa prvýkrát
vyvaľovala na pieskovej pláži, čítala knihu a nechala sa unášať atmoškou. Samozrejme, že sme sa
potom nechali ošpliechať vodou. Takže zase niečo po prvé. Kúpaním by som to nenazvala, pretože
18