Dobehol ho až v poslednej miestnosti, kde stál oproti nefunkčnému generátoru náhodných
reklám. Náhle sa neznámy otočil na svojho prenasledovateľa a vykríkol: ,,Mark je geniálny spisovateľ!“
Ozval sa výstrel, a premiér Predajo padol na zem - vypnutý.
Vtom sa hostia vzchopili, a z odvahou šialencov sa nahrnuli do poslednej miestnosti, kde však
našli len dvoch nefunkčných avatarov, z ktorých jeden patril premiérovi. Ten druhý mal úplne
prehnitý systém.
Vtedy už bolo všetkým jasné, že do ich vysokej a zdravej pevnosti luxusu sa vkradla Markova smrť.
Každý bol zničený tak, ako stál. Vírus sa dostal do samotnej štruktúry budovy, napadol jej základy a
postaral sa o to, aby spadla do prachu informačnej neforemnosti. Generátor náhodných reklám
zdegeneroval s posledným riadkom kódu.
A teplo, skaza a Markova smrť rozprestreli nad všetkým svoju neobmedzenú moc.~
Afrodísia dohrala. Jej únoscovia jej dopriali zdvorilý potlesk. ,,Je škoda, že tak vzácne a podmanivé
talenty neprijali Kód Trojjediného, a vrhli sa do víru morálnej skazenosti. Ale je mi ľúto. Správcovia
nemôžu dovoliť, aby sa v spoločnosti šírilo dekadentné programovanie.“ Po týchto slovách vychrtlec
kývol na ochrankára stojaceho za Afrodísiou. Škorpión na jej hlave bzučal od napätia, s akým musel
zápasiť proti systému, ktorý tušil smrteľné nebezpečenstvo. Vo výsledku bol však úspešný,
slákoholofónová virtuózka sa ani nepohla.
Zasyčanie plazmy nebolo vôbec počuť. Ale dopadnutie slákoholofónu na podlahu spolu s mŕtvymi
rukami bytosti, ktorá ho ako jediná vedela rozozvučať, cítil celý artovoprogramátorský underground.
A to bolo iba otvorenie. Symfónia pokračovala vyvalením dverí sedem poschodí nad miestnosťou,
v ktorej ju začali. Komando kukláčov vtrhlo do podniku, a začalo bez akéhokoľvek slova vyprevádzať
zo sveta nič netušiacich nešťastníkov. Netrvalo dlho, a do melódie sa pridala zmes hrôzy, paniky a
snahy zachrániť si holý život, často aj s holým telom.
Proti AK-115 však nič nezmohlo ani päť dávnych bohov.
11