Vtom niečo ukrutné preletelo jeho mozgom. Zháčil sa a pohár rýchlo na stôl položil. Cítil, že sa
niečo zlé deje v jeho hlave. Nevedel ale, čo by to mohlo byť. Jeho pohľad sa akosi zahmlil. Zavrel oči a
pretrel si ich rukami. Potom sa pozrel na televízor. Práve tam išla nejaká dobre známa komédia. Obraz
bol, na jeho spokojnosť, opäť zaostrený, avšak po asi piatich sekundách sa odrazu zdvojil, a začal sa
jemne krútiť. To krútenie sa postupne zrýchľovalo.
„No do riti! Ja som sa ožral!“ zašepkal si pre seba Jožko, vediac, že ak nechce spôsobiť ten škandál,
ktorý určite príde, mal by sa rýchlo stiahnuť zo scény a vletieť do sprchy. Aspoň mozog ešte ako tak
fungoval, aj keď aj ten sa pomaly začal resetovať. Nebol teda čas na otáľanie.
Rýchlo sa Jožko dotrepal, držiac sa steny, do izby po uterák. Odtiaľ takým istým spôsobom
zamieril do kúpeľne. Hneď sa vyzliekol a vletel do vane. Spustil na seba najprv teplú vodu, a potom,
hlavne na hlavu, studenú. Cítil, že je zle, lebo ani studená nepomáhala, zato aspoň chladila, či vlastne
mrazila. Ani nevedel ako, nahodil na seba sprchový gél, a ten potom zo seba zmyl. Na umývanie zubov
sa tentoraz vykašľal. Raz to vydržia aj bez umytia. Obliekol na seba ľahké pyžamo a vrátil sa k
televízoru, bojujúc s točiacim sa kolotočom, ktorého vedúci sa akosi niekam stratil. Našťastie ostatné
osadenstvo išlo pomerne rýchlo spať, a tak sa aj on mohol horko ťažko stiahnuť do postele.
Na posteli je najlepšie v stave opitosti to, že keď na nej ležíte, už padnúť nemôžete, lebo už ležíte.
Iste, aj z postele sa dá spadnúť, ale zase, Jožkovi sa to ešte nestalo. Zažil už pár takýchto udalostí a
vedel, že sa musí prispôsobiť mozog otočeniu sa tela na ľavý a pravý bok. To je veľmi dôležité pre
prvotnú stabilizáciu mozgu. Tým sa znižuje aj riziko dávenia. Vtedy si spomenul na jednu dôležitú
vec, ktorú zabudol urobiť. Než si ale poriadne uvedomil, aké následky by to mohlo spôsobiť, ozvalo sa
hnusnými tlakmi jeho brucho. Hrdlo tie tlaky tiež zacítilo. Prichádzalo k najhoršiemu. Bude sa
zvracať. V tejto situácií je najdôležitejšie čo najskôr doletieť, v tom stave opitosti, k záchodu. Ak sa to
podarí, je aspoň z polovice vyhrané.
Jožko za ťažkých problémov vstal z postele, neotočiac sa ešte za ležania ani na jeden bok. Vstal a...
stal sa z neho Turek. Lebo „hodil šabľu“, ako sa vraví. V tomto prípade to bola ešte len šablička, ktorá
pristála na koberci pred posteľou. Veriac ešte stále vo víťazstvo nad sebou samým, chcel sa vydať do
kúpeľne. Hneď po prvom kroku sa ale ozvala hlavná šabľa. Z nevysvetliteľných príčin sa prudko otočil
a celý obsah žalúdka vypustil prostredníctvom hrdla na matrac svojej vlastnej postele. Pri tejto „akcii“
získal pár prvenstiev. Prvým prvenstvom bol čas. Tak dlho určite, podľa neho, negrcal ešte nikto.
Druhým prvenstvom bol plač. Chudák Jožko nepoznal nikoho, kto by vracal a zároveň plakal. Veď sa
takmer aj zadusil. Našťastie tá hrôza skončila. Jožko mohol konečne zalapať po dychu. Bolo po
všetkom. Teda okrem jeho opitosti.
Celý roztrasený sa dotrepal k vypínaču, aby zistil, aké hrozné škody boli spáchané. Zažal svetlo a
takmer odpadol. Sám sa čudoval, že neodpadol skôr od toho smradu. Toho „obsahu“ bolo na posteli
príliš veľa. Márne sa pokúšal odstrániť tie škody po katastrofe. Bolo to v ten okamih mimo jeho síl.
Preto mu nič iné v tej jeho opitej gebuli nenapadlo, ako sa vydať za rodičmi. Z ťažkosťami sa dotrepal
do spálne. Nikto ho nezaregistroval. Všetci tuho spali. A tak začal s artikuláciou ťažkého opilca
14