13
Gratulanti sa konečne dostavili o pol šiestej večer. Čakalo sa na nich od piatej hodiny. Dnes to nikomu nevadilo. Veď predsa má každá návšteva trochu meškať, však? A tak sa zišlo päť gratulantov, aby oslávili Jožkove narodeniny. Mama tajne dúfala, že oslava konečne odstráni Jožkovo trápenie, a tak si dala na pohostení záležať. Nechýbali obložené chlebíčky, pagáče, koláče, šampanské... Zlatým klincom, teda okrem torty, ktorá mala na rad prísť trošku neskôr, bol päťlitrový demižón červeného vína. Jožko síce čakal, že pivo, ktoré najviac miloval, bude tiecť potokom, no aj samotný pohľad na demižón v ňom vyvolával pocit úžasu. Kamarát ten úžas vynechal. Predsa len tých skúseností mal omnoho viac.
Šampanské sa rýchlo vypilo, prešlo sa teda na demižón. Jožko si najprv hovoril, že by sa mal krotiť, aby náhodou nespravil na svojej vlastnej oslave škandál, ale bolesť nad stratou Aničky, krížená s vedomím, že tá oslava je predsa len jeho a bude zas až za rok, spôsobili, že krotenie na čas zmizlo z jeho slovníka. Objaví sa až so zajtrajšími spomienkami na túto oslavu.
A tak sa pilo a hodovalo. U Jožka a jeho kamaráta môžeme už od začiatku hovoriť hlavne o tom pití. Pohárik striedal pohárik, a Jožko sa sám sebe divil, prečo mu to víno ešte do hlavy nestúplo. U kamaráta už boli vidieť prvotné náznaky spoločenského unavenia, ako čoraz dlhšie civenie „ do blba“, mierne privieranie očí a prvotné malinké problémy v artikulácií. A Jožko nič! V jeho mysli sa ešte zjavila torta, do ktorej sa stále nepustili. V ten moment sa objavila na stole. Jožko bol požiadaný, aby sviečky sfúkol a tortu začať krájať. Pri vstávaní z pohovky sa objavil prvý úder toho množstva vína, držiaceho sa už len kúštik nad polovicou demižóna. Úder však nebol silný, takže ho ustál, a vydal sa plniť tie krásne povinnosti. No a po torte už zábrany padli, a padlo v podstate aj uštipovanie si jedla k vínu. To je práve ten moment, keď o osude pijúceho rozhoduje len chvíľa, kedy piť prestane. A keďže rozpráv s Jožkom bolo pomerne málo, nikto ho nekontroloval. Zapnutá televízia dodávala akoby ďalšie krytie Jožkovmu boju s demižónom. Jeho spolubojovník, kamarát, mu bol ešte stále pri boku. A obsah demižóna sa stále zmenšoval...
Už len štvrtina obsahu tej veľkej sklenenej fľaše bola pripravená vzdorovať útokom. A vtom sa útok ukončil! Prišiel čas, aby sa teta s kamarátom odobrali domov. Bolo už okolo pol jedenástej večer. A opäť sa Jožko čudoval, ako je možné, že po takom množstve vína nie je opitý? Jeho spolubojovník bol tiež celkom fit, aj keď jeho príliš červená tvár a ešte väčšie problémy s rozprávaním nasvedčovali faktu, aby sa radšej pobral domov a oddýchol si. Teta pôjde s ním, určitú časť cesty majú spoločnú. Aspoň sa mu nič nestane. Jožko sa pri vyprevádzaní návštevy víťazoslávne usmieval nad faktom, že vypil veľké množstvo vína, a stále je ako tak svieži a „ vo forme“. Dobre, tiež už tu bolo pár problémov s teplom, artikuláciou a mysľou, ktorá bola už takmer mimo. Ale aj tak sa cíti byť takmer triezvy. To mu nikto neodoprie!
Usadil sa Jožko po návrate do domu na svoje miesto a povedal si, že tento triumf neoslávi nijak inak, ako pohárom vína. I nalial si, a po chvíli pohárik vypil. Reku, tempo má stále rýchle, dosť toho vypil, ale stále je na tom dobre. Tak je načase, aby si nalial ešte jeden na dobrú noc. I nalial si a trošku si odpil.
13